Bežec Gabriel Švajda: Na základnej škole som beh neznášal. Neskôr zmenil môj život

Gabriel Švajda je poloprofesionálny bežec a tréner. So svojimi zverencami z radov hobby bežcov sa zameriava na ich progres a posun vpred. Dosahuje skvelé výsledky a ručí aj za kvalitu všetkých tréningových plánov v našej bežeckej výzve. Medzi Gabove najväčšie úspechy patrí maratónske víťazstvo či prvé miesto v slovenskej verzii celosvetového behu Wings For Life. V rozhovore sa s nami podelil o svoje skúsenosti a rady pre bežcov.

Odmalička sa venujete športu. Ako ste sa k nemu dostali ?

Na začiatku som hrával futbal, na základnej škole som chodil do športovej triedy a skúšal som kolektívne športy, napríklad hádzanú a basketbal. Takéto športy však neboli pre mňa. Počas zápasov som toho veľa nabehal, no bol som lepší bez lopty ako s ňou. Vďaka tomu som si neskôr uvedomil, že asi budem lepší bežec ako futbalista. Z toho napokon vzišli aj moje bežecké začiatky, hoci priznávam, že na základnej škole som beh neznášal.

Ako sa potom začala vaša atletická kariéra?

V behu som sa začal zlepšovať a po čase sa stalo, že za mnou začali chodiť atletickí tréneri, aby som začal chodiť na bežecké tréningy. Nebol týždeň, aby za mnou niekto neprišiel a neprehováral ma so slovami: „Poď behať, pôjdeme na preteky na 1500 metrov.“ Teraz sa nad tou vzdialenosťou len pousmejem, keďže behám maratóny. No práve takéto preteky ma priviedli  k atletike. Obľúbil som si ju a začal som na sebe pracovať.

Čo považujete za najväčšie míľniky svojej doterajšej športovej kariéry?

Za môj najväčší míľnik považujem účasť na ČSOB Bratislava Marathon, kde som koncom marca 2015 skončil ako najlepší Slovák na 7. mieste a pokoril som aj svoj osobný rekord. To bol pre mňa obrovský triumf. Práve v tom roku som si časom, ktorý som dosiahol, otvoril dvere do bežeckého sveta.

Ďalším veľkým úspechom bol o tri týždne neskôr maratón v nemeckom Lipsku, kde som skončil šiesty, no opäť som vylepšil maratónsky čas na 2:29:56 hod. Odvtedy zabehli na Slovensku takýto čas len piati alebo šiesti chalani. Práve tieto úspechy boli pre mňa zlomovými bodmi, keď som si povedal, že na to mám a keď budem tvrdo trénovať, niečo z toho vyťažím.

Ako ste zistili, že vám viac vyhovujú vytrvalostné behy a nie šprint? 

Každý športovec má v sebe určité predispozície. Ako je Ján Volko šprintér, tak ja som vytrvalec. Keď som bol malý, chodil som do skautských táborov, kde sme mali 24-hodinové túry, alebo sme behali z jednej dediny do druhej, keď sme napríklad zmeškali autobus. Už vtedy sa to začalo ukazovať, a tak nejak prirodzene to počas ďalších tréningov vyplynulo.

Gabo Švajda so svojimi zverencami

Okrem športovej kariéry máte aj policajnú. Prečo ste si vybrali práve prácu v policajnom zbore?

Rok 2020 mi spravil obrovský škrt cez rozpočet. Mal som v tomto roku asi najlepšiu formu, veľa som trénoval. No postupne sa mi začali rušiť všetky zahraničné preteky, sústredenia i spolupráce. Zrazu som zostal bez pravidelného príjmu. Ja som bežecký poloprofesionál, nejaké  zmluvy som mal podpísané, zopár sponzorov sa mi však odhlásilo. Potreboval som preto nejakú ďalšiu možnosť zárobku.  

Takisto sa mi opäť ozvala choroba – cievna anomália v ramene, ktorá sa pravidelne vracia a pravdepodobne tak skoro nezmizne. Bodaj by som nemal pravdu, no v každom prípade to zasiahlo moju športovú kariéru, ktorá sa už aj tak blíži ku koncu, keďže mám 36 rokov. Polícia mi preto prišla ako vhodné riešenie. Je to pre mňa určitá istota, keďže v rámci ministerstva vnútra je sociálne zabezpečenie na vysokej úrovni. Aby som však bol plnohodnotným členom policajného zboru, musím najprv zvládnuť Strednú odbornú školu Policajného zboru v Pezinku, do ktorej chodím od decembra 2020.

Ako zvládate kombináciu náročných tréningov a učenia?

Naozaj nie je jednoduché skĺbiť dokopy štúdium, tréningy a tiež liečenie zranení, ktoré prišli. Mám však jasný cieľ, a tak sa nevzdávam. Dokončím školu, i keď momentálne prežívam  náročnejšie obdobie. Ťažšie sa trénuje i učí, no aj tak sa už pripravujem na jeseň. Vtedy ma čakajú nielen preteky, ale aj maturita. V pláne mám štarty na ČSOB Bratislava Marathon, na košickom Medzinárodnom maratóne mieru a tiež aj nejaké preteky v zahraničí, napríklad Majstrovstvá sveta na 50 kilometrov.

Prečo by sa podľa vás mali ľudia venovať behu? 

Najmä preto, že k behu takmer nič nepotrebujete a môžete behať kedykoľvek a kdekoľvek. V lese, na tartane, na asfalte, pri mori na dovolenke. Stačí si zbaliť kvalitné bežecké topánky a ísť. Hobby bežci majú tú výhodu, že si potrebujú kúpiť iba bežeckú obuv a môžu vybehnúť. Profesionálni bežci to už majú trochu náročnejšie a musia do toho investovať veľa peňazí, no aj tak sa to oplatí. 

tip na článok:

Je to dokázané. Stačí aj trochu cvičenia a cítime sa šťastnejší

Pohyb Rýchle cvičenie
Prečítať

Čo by mohlo byť pre rekreačných bežcov motiváciou, aby začali behať?

Niekedy ňou sú aj drahé bežecké tenisky (smiech). Čím lepšie a drahšie tenisky, tým väčšia motivácia, pretože keď ste za ne minuli toľko peňazí, už ich nenecháte len tak ležať doma. Samozrejme, motiváciou môže byť aj postupné citeľné zlepšenie. K tomu sa však veľa začínajúcich bežcov nedostane, pretože skončia hneď na začiatku. Veľakrát je to preto, že pri prvých behoch to veľmi preženú. Preto je dobré nájsť si trénera, nastaviť si s ním tréningový plán a určiť jeden veľký alebo niekoľko menších cieľov, ktoré sú pre vás reálne dosiahnuteľné.   

Akých chýb by sa mali začiatočníci vyvarovať?

Niektorí chcú všetko stihnúť za pol roka. Treba si však dávať reálne ciele, ísť krok za krokom. Postupne sa dá dosiahnuť všetko, no chce to čas. Keď ku mne príde niekto na tréning, tak ho hneď nepošlem behať 20 či 30 kilometrov. Najskôr zistím, ako je na tom výkonnostne. Podľa toho mu nastavím ciele. Trpezlivosť je však pri behu kľúčová.

Komu by ste behať neodporúčali? 

Určite neodporúčam behať tomu, kto má vážne zdravotné problémy. Aj môj otec by chcel behať, ale operovali mu srdce a nemôže. Beh sa však dá v takomto prípade nahradiť. Napríklad nordic walkingom (severskou chôdzou), rýchlou chôdzou či obyčajnými prechádzkami.

Čo podľa vás robí z priemerného bežca naozaj dobrého bežca? Čo sú kľúčové faktory? 

Určite pokora a pomoc druhým. Aj ja som niekedy začínal, aj mne pomohli nejakí ľudia, a tak sa teraz aj ja snažím pomôcť a poradiť druhým. Človek nemôže prísť na preteky namyslený. Keď tak príde, „korunka“ mu rýchlo spadne z hlavy. Aj mne sa to veľakrát stalo, no poučil som sa z toho. Na štarte máme všetci rovnaké podmienky. Môžeme trénovať, koľko chceme, koľko vládzeme, ale bez pokory, viery a nádeje to nepôjde.

Spomenuli ste vieru. Akú úlohu zohráva vo vašej bežeckej kariére?

Som veriaci človek a viera mi určite pomáha. Niekto hore mi dáva energiu, aj keď už nevládzem. Bez viery by som nedosiahol moje úspechy. Spolu s vierou mi pomáha aj to, že mám okolo seba dobrých ľudí. Jedným z nich je aj moja priateľka, ktorá ma motivuje a ženie vpred. Veľakrát ma na tréning vytiahne práve ona.

Máte nejaký tip, ako sa prekonať a vybehnúť napríklad aj v zlom počasí?  

Riadim sa tým, že najťažšie je spraviť prvý krok z dverí. Keď ho spravíte a prekročíte prah, či je teplo, sneh, dážď, mráz alebo vietor, tak ste víťazom. Tiež si myslím, že neexistuje zlé počasie, iba slabá vôľa. Častokrát sa nechce ani mne. Je zima, som unavený, potrebujem sa učiť do školy. Je to náročné, ale keď sa prekonám, výsledky sa dostavia. To je ten rozhodujúci faktor. Takisto je dôležité dať si nejaké ciele. Keď ich dosiahnete, doprajte si odmenu. Napríklad si kúpte nové tenisky, bežecké oblečenie, športové hodinky alebo choďte do wellness. 

Ako vyriešiť situáciu, keď sa behu venuje len jeden z partnerov?

Ja to mám doma dobre ošetrené, keďže beháme obaja. Keď však jeden z partnerov nebehá, či dokonca beh alebo šport neznáša, treba pripraviť pre svoju polovičku iný program. Nejak ten čas strávený na tréningoch vykompenzovať, aby to bolo v rodine v harmónii. Častokrát sa totiž stáva, že keď sú partnermi bežec a nebežec, vznikajú konflikty, pretože jeden druhého nechápe. Je dôležité nájsť si nejakú aktivitu, ktorá bude baviť oboch. 

Ako by mali vyzerať strava a pitný režim človeka, ktorý chce pravidelne behať?

Ja aktuálne nemám ideálnu váhu ani formu. Viem o tom a som s tým stotožnený. Keď sa ako poloprofesionál pripravujem na preteky, chystám sa tri až štyri mesiace, počas ktorých mám delenú stravu. Jem menej, nedávam si nič sladké, alkohol nepijem prakticky vôbec, skutočne iba príležitostne. Aj to maximálne pohár vína alebo prosecco. 

Ideálne je v strave pravidelne kombinovať cestoviny, ryžu, šalát a kuracie mäso. Rovnako vyradiť pečivo, ktoré je možné nahradiť inak, a nepiť sladené nápoje. Ráno po zobudení by si mal človek dať čistú vodu, aspoň dve – tri deci na prečistenie tela. Delená strava je taktiež veľmi dôležitá. Predstavte si, že do auta budete tankovať vodu. Nebude jazdiť. A rovnako je to aj s naším telom. Ak budete piť alkohol, nebudete behať. Samozrejme, v lete je to so stravou a pitným režimom náročnejšie, ale podľa disciplinovanosti sa rozlišujú lepší od slabších.

Špecifickou kategóriou sú aj doplnky výživy. Bežci ich často užívajú a je to kontraproduktívne. Dajú sa nahradiť aj inak napríklad konzumovaním kvalitnej zeleniny.

tip na článok:

Hladovanie vám nepomôže. Ako jesť pred a po cvičení

Pohyb
Prečítať

Akými činnosťami je vhodné kompenzovať beh? 

V mojom prípade fungujem na štvormesačných tréningových cykloch, nakoľko moja sezóna trvá dvakrát štyri mesiace. To znamená, že sa štyri mesiace pripravujem na veľké preteky. Po týchto pretekoch mám oddych, rovnako tak aj po sezóne. V tomto období si idem zahrať futbal, basketbal, stolný tenis, tenis alebo squash. Tieto aktivity patria medzi mimosezónne, ale počas nej by som zvolil bicykel a plávanie dvakrát týždenne, hoci ja osobne to až tak nepreferujem. Človek zapojí iné svaly, ale všetko s mierou.  

Je vhodné aby človek behal každý deň?

Všetko záleží na úrovni daného bežca. Ak ide o začiatočníka, je vhodné behať každý druhý deň alebo trikrát do týždňa. Najlepšie však je dodržiavať pravidelnosť, odporúčam preto behať každý druhý deň. Keď telo poslúcha, nie sú zranenia, človek sa cíti fit a má čas, môže behať päťkrát.

Keď sa pripravujem na preteky a som v tom štvormesačnom cykle, trénujem každý deň v týždni a jeden deň mám voľno. A to voľno využijem na bicykel alebo plávanie, takže volím aktívny odpočinok. Pri hobby bežcoch, ktorí začínajú behať, je štyrikrát týždenne v poriadku. Netreba však zabúdať na regeneráciu. Koľko venujú bežci behaniu, o polovicu menej musia venovať regenerácii. Strečing, ľadovanie, valcovanie a podobne.

Viete prezradiť tipy ako sa vyhnúť bežeckým zraneniam?

Najlepšia regenerácia je spánok. Ak máte nekvalitný spánok, telo pracuje aj v noci a nestíha regenerovať. V súčasnosti máme rôzne inteligentné hodinky, ktoré ráno ukážu, či sme mali dostatočný spánok. Samozrejme, nemusia mať vždy celkom pravdu, keďže každé telo reaguje inak.

Využiť môžete rôzne fyzioterapeutické centrá, niekto si pomáha aj masážami. Svojim zverencom odporúčam každé dva týždne absolvovať masáž či wellness. Niektorí majú vírivky už aj doma, čo je skvelé. Ja využívam najmä studenú sprchu a ľadovanie. Hneď po behu je vhodné otužovať sa. Ísť do studenej sprchy, vane alebo do jazera. Aj sauna je veľmi dobrá na regeneráciu, ale neodporúčam po saunovaní studenú sprchu, ale radšej skok do studenej vody. Telo tak zažije šok a vyplaví zo seba špinu.

Na regeneráciu je vhodné plávanie či pomôcky ako masážne loptičky, valec alebo masážna pištoľ. Tieto mám doma aj ja. Dokonca na balkóne mám sud s ľadom. Keď dobehnem, skočím tam. Pomôcky môžete kombinovať, sú už bežne dostupné a dá sa na nich aj ušetriť. Najlepšou prevenciou je však strečing, pomôcť môžu aj masážne emulzie – chladivé alebo hrejivé. V prípade, že mám niečo natiahnuté, priložím na boľavé miesto niečo studené. Toto všetko by malo človeku pomôcť, aby sa vyhol zraneniam.

 

odporúčané články:

Pridať komentár

Zadajte meno
Nesprávny email
Zadajte komentár