Chirurgička: Prevencia môže rozhodnúť, či operácia vôbec bude možná

MUDr. Barbara Mrázová pracuje ako chirurgička vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Špecializuje sa na brušnú chirurgiu a okrem samotných operácií sa venuje aj osvete o prevencii rôznych ochorení.

Ako sa zmenila práca chirurgičky s príchodom pandémie?

Myslím si, že spoločným negatívnym menovateľom pre všetkých lekárov a zdravotníkov bolo priveľa obmedzení. Nosenie ešte väčšieho množstva ochranných pomôcok, okrem bežne používaných, pri komunikácii a práci s ľuďmi výrazne zvyšoval pracovný aj osobný diskomfort.  A konkrétne chirurgov sa pravdepodobne dotklo najmä obmedzenie operatívy. Toto obmedzenie sa, bohužiaľ, dotklo a stále dotýka aj samotných pacientov.

Aká časť tých operácií sa dala odložiť? 

Odložiteľnosť operácie závisí najmä od klinického stavu a diagnózy pacienta. Urgentné stavy, pri ktorých sú pacienti ohrození na živote v danom momente, čiže im zlyhávajú vitálne funkcie v čase vyšetrenia, sa vykonávajú vždy a hneď bez obmedzenia. Na akútne operácie, keď hrozí, že by mohli zlyhať vitálne funkcie v krátkej dobe, ale je možné pacienta adekvátne pripraviť na výkon, a tým čo najviac zlepšiť výsledok operácie, sa taktiež žiadne obmedzenia nevzťahujú. 

No ak mal niekto podozrenie na Covid-19, bolo nutné vykonať operáciu so všetkými ochrannými pomôckami ešte nad rámec bežnej výbavy – respirátor, k tomu maska, plášť, druhý plášť a tak ďalej. Operovať v takýchto podmienkach je všeobecne dosť náročné. Ale urgentnú, prípadne akútnu operáciu, samozrejme, nikto odložiť nemohol. 

Taktiež sa ďalej vykonávali operácie, pri ktorých v danej chvíli alebo v časovom rozmedzí zopár hodín až zopár dní nehrozilo zlyhanie vitálnych funkcií, ale odloženie výkonu o pár mesiacov by znamenalo výrazné zhoršenie stavu pacienta. Plánovali sa tak, aby bolo možné ich vykonať v prvom voľnom termíne v poradí. Toto sa týkalo najmä onkochirurgických pacientov, následne sa podmienky upravili aj pre pacientov bez onkologického ochorenia, no s ochorením, ktorého odloženie operácie by výrazne zhoršilo prognózu pacienta. 

Najviac sa nariadenie odložiť operácie dotklo odložiteľných, tzv. elektívnych výkonov, ktoré sa vykonávajú, aby zvýšili kvalitu života pacientovi alebo predchádzali komplikáciám, ktoré môžu (ale nemusia) vyústiť až do život ohrozujúcich stavov. Príkladom je pacient, ktorý ma žlčníkové kamene alebo žlčníkový piesok. S takýmto nálezom existujú buď pacienti bez akýchkoľvek prejavov do konca života, alebo sa nepredvídateľné množstvo pacientov ocitne na urgentom príjme s kolikovitými bolesťami brucha. Tých je nutné hospitalizovať a riešiť závažné následky komplikácií z tejto diagnózy. Komplikáciou môže byť „len‟ žlčníkový záchvat (biliárna kolika), ale aj zápal žlčníka, vycestovanie kameňov a piesku zo žlčníka a spôsobenie zápalu pankreasu, zápalu či upchatia vonkajších žlčových ciest a vzniku jedného z typov žltačky… Čiže tieto odložiteľné veci môžu a nemusia mať akýkoľvek vplyv na pacienta.

Zvyšuje sa v poslednej dobe miera niektorých chirurgických zákrokov v súvislosti s moderným životným štýlom? Ako sa im dá predísť?

Čo sa týka čisto brušnej chirurgie, životným štýlom sa dá predísť napríklad operácii žalúdka pre morbídnu obezitu. Myslím si, že operácie morbídnej obezity v minulosti nikto nepoznal. Neviem, či by sa obezita dala nazvať civilizačnou chorobou, ale je to jeden z výkonov, ktorému sa dá absolútne predísť zdravým životným štýlom a správnou stravou. 

Diskutuje sa aj o vplyve životného štýlu, fajčenia a niektorých typov potravín na vznik nešpecifických zápalových ochorení čreva, ako je Crohnova choroba alebo ulcerózna kolitída. Samozrejme, na zvyšujúcom sa počte operácií z tejto príčiny sa možno môžu okrem enviromentálnych vplyvov podieľať aj lepšie diagnostické možnosti dnešnej doby.

Koľko zmôže prevencia?

Primárna prevencia, aby sa vôbec predišlo vzniku či už rakoviny, obezity alebo akýkoľvek iných chorôb, je na každom človeku a spočíva práve v zdravom životnom štýle. Sekundárna (druhotná) prevencia spočíva vo včasnom odhalení prekanceróz (tzv. predrakovinové štádiá) alebo v objavení rakoviny v skorých, dobre riešiteľných štádiách. Táto veľmi závisí od disciplíny pacientov a rešpektovaní potreby povinných preventívnych prehliadok u lekárov. 

Ak pacienti nechodia na preventívne prehliadky, môžu sa do chirurgickej ambulancie dostať už v neriešiteľnom stave. Napríklad pacienti po 50. roku života aj bez výskytu rakoviny v rodine, aj bez akýchkoľvek príznakov, majú ísť na preventívnu prehliadku u obvodného lekára, ktorý vykoná test na zistenie okultného (skrytého) krvácanie zo stolice. Test sa opakuje každé dva roky. Len čo sa objaví krv v stolici, je potrebné podstúpiť koloskopiu. Ak pacient príde v správnom čase a na koloskopii sa objaví polyp, čiže len malý výrastok na sliznici, endoskopicky sa odstráni. Ak sa odstráni dostatočne, operáciu vôbec nie je potrebné podstúpiť. 

Rakovina hrubého čreva a konečníka sa môže vyvíjať aj niekoľko rokov. Ak počas týchto niekoľkých rokov pacient nepodstúpi žiadnu preventívnu prehliadku a dostane sa k nám neskoro, v pokročilom štádiu, prípadne už v štádiu komplikácií z prítomnosti rakoviny, nie vždy sa mu už dá pomôcť. Prevencia zohráva veľmi veľkú úlohu v tom, či pacient podstúpi nejakú operáciu alebo či vôbec operácia bude možná, ak príde neskoro. 

Nepodceňujte prevenciu na odhalenie rakoviny hrubého čreva

Ako predísť rakovine hrubého čreva?

Odpovedá chirurgička MUDr. Barbara Mrázová:

„Pri rakovine hrubého čreva a konečníka sú dokázané súvislosti so životným štýlom. Slovensko zastáva jedno z prvých miest svetových a európskych rebríčkov vo výskyte karcinómu konečníka a hrubého čreva. Prvotnou prevenciou, čiže snahou o to, aby žiadna rakovina nevznikla, je zdravý životný štýl:

  • Strava s nízkym obsahom tuku
  • Dostatočný pitný režim
  • Správny príjem vitamínov, minerálov, omega-3 mastných kyselín, obsiahnutých napríklad v rybách
  • Správny príjem vlákniny (ani málo, ani príliš veľa) v kombinácii s dostatkom vody
  • Vyhýbanie sa alkoholu a cigaretám
  • Menšia konzumácia červeného mäsa a údenín
  • Vyhýbanie sa sa priveľkému príjmu cukru a sladkého
  • Čo najmenej smaženia a vyprážania 
  • Dostatočný pohyb‟

Pri akých diagnózach je ešte dôležité skoré odhalenie?

Viac-menej pri všetkých diagnózach a v takmer všetkých oblastiach medicíny platí pravidlo o prevencii. Preto sú niektoré preventívne prehliadky povinné. Môžeme napríklad spomenúť aj rakovinu prsníka. Ženy bez rodinnej anamnézy, bez príznakov majú od štyridsiatky chodiť na preventívne vyšetrenia prsníkov. Ženy s výskytom rakoviny prsníka v rodine, prípadne s ťažkosťami aj v mladšom veku, majú individuálne stanovené vyšetrenia. Každá žena si má doma navyše sama sledovať prsníky, hlavne to, ako vyzerajú, či si už nahmatajú hrčka, zbadajú vpadlinu, výtok z bradavky alebo akúkoľvek neprimeranú zmenu. Vtedy, samozrejme, majú ísť hneď k lekárovi. 

Opäť je potrebné spomenúť rozsah operácie v prípade nálezu malej hrčky, keď sa vyberie len malá hrčka s okrajmi okolo, pričom pri pokročilom náleze bude nutné zobrať celý prsník. Prevencia znova zohráva veľmi veľkú úlohu. 

Preventívne prehliadky by pre zdravých ľudí mali byť alfou a omegou.

Sú aj operácie, ktorých ubúda?

Oproti nedávnej minulosti je menej resekcií, čiže operačných odstránení časti žalúdka pre vredy. Je to spôsobené jednak rýchlym rozvojom endoskopie, čiže aj gastroskopie, a jednak vývojom liekov, na to určených. 

Je však naozaj nutné podotknúť, že až tak veľmi nedošlo k zmene indikácií (dôvodov, prečo má byť operácia vykonaná) na operácie. Skutočný pozitívny pokrok v chirurgii nastal spoločne s technickým rozvojom, a to v zmene operačného prístupu na miniinvazívny, čiže vykonávania operácií cez čo najmenšie rany, ako aj vo výrazne lepšej starostlivosti o pacienta na základe konkrétnych odporúčaní. 

Kombinácia malých rán a adekvátnej starostlivosti o pacienta v období okolo operácie má za následok rýchlejšiu regeneráciu, lepšie hojenie, menej komplikácií, kratšie hospitalizácie a rýchlejší návrat do bežného života.

Vráťme sa k obezite. Tá má veľmi blízko k cukrovke. S čím najčastejšie končia u vás diabetici? 

Diabetes je jedno z najzávažnejších ochorení našej populácie a je veľmi rozšírené v poslednom storočí. Cukrovka je rizikovým faktorom pre mnohé diagnózy, od obezity cez vznik preležanín po rôzne druhy rakoviny, a v neposlednom rade pre veľmi zlé hojenie akýchkoľvek rán. To, čo privedie pacientov s diabetom k chirurgovi, je najčastejšie diabetická noha. 

Preto by si pacienti s diabetes mellitusmali dávať pozor hlavne na svoje nohy. V susedných krajinách, ako aj inde vo svete, majú pre týchto pacientov určené podiatrické ambulancie. Tam sú vysokoškolsky vzdelaní pracovníci, ktorí sa zaoberajú najmä diabetickou nohou a pacienta dokážu vyriešiť komplexne. U nás takéto ambulancie chýbajú. Navyše majú diabetici veľmi slabé povedomie o starostlivosti o diabetickú nohu a prichádzajú do našich ambulancií až s komplikáciami, pri ktorých hrozí, že môžu prísť o prsty či až o celé dolné končatiny. 

Diabetici by mali byť upovedomení, že si majú každý večer kontrolovať nohy. Jedným z následkov cukrovky je strata citu, a preto pacienti nebudú vedieť, že majú niekde malú ranku, keď zakopli alebo si zastrihli necht, prípadne si vytvorili otlak. Z malej rany sa stane väčšia, tá sa zapáli, zápal sa rozšíri a pacienti sa môžu dostať až do ohrozenia života. Ďalej by nemali chodiť nikdy bosí, vždy s ponožkami a v správnej ortopedickej obuvi. Na ortopedickú obuv majú pravidelne nárok všetci pacienti na inzulíne. Taktiež by si mali denne premasťovať kožu. Aj suchšia koža oproti normálu je následkom diabetu. Mali by sa o svoje nohy starať ako „v bavlnke‟.

Spravte si test rizika vzniku cukrovky 2. typu

Má v chirurgii uplatnenie telemedicína a postupy na diaľku? 

Príkladom je robotická chirurgia. Operatér sedí za konzolou, v inej časti miestnosti, nestojí pri operačnom stole. Ako hudba budúcnosti – vykonávania operácií z domu alebo z iného kúta sveta – je robotická operatíva najprevratnejšia. Robotický chirurgický systém má v našom odbore uplatnenie pri operáciách hrubého čreva a najmä konečníka. Takýto robotický chirurgický systém sa v rámci Slovenska nachádza len v Banskej Bystrici. 

Lekári majú náročné povolanie. Dá sa pri ňom udržiavať zdravý životný štýl?

Občas to je po 24 až 32 hodinách v práci naozaj náročné, až niekedy priam nemožné, ale podľa mňa sa to dá. Vieme si aj pri extrémnej časovej vyťaženosti nájsť čas, aby sme sa sami aspoň sčasti riadili tým, čo kážeme svojim pacientom. Navyše, okrem prevencie rôznych ochorení, je to pre mnohých z nás dôležitá psychohygiena. 

Aj ja sa snažím o dlhodobo udržateľnú správnu stravu a aspoň každý druhý deň o pohybovú aktivitu rôzneho druhu.

Bez dostatočného pohybu starneme rýchlejšie, hovorí športová lekárka
0