Keď zviera dokáže porozumieť aj liečiť. Ako funguje animoterapia?

Predstavte si, že sedíte osamote, zahĺbený do pochmúrnych myšlienok. Vnútorným monológom ste dospeli k tomu, že ste úplne nanič, totálne bezcenný. A zatiaľ čo sa strácate v úvahách, príde k vám váš pes, ľahne si a olíže vám nohu: vzdá vám svoj hold. Váš pes nie je schopný uvažovať, že by mohol mať rád a obdivovať niekoho iného viac ako vás. Ste preň vrcholom ľudskej dokonalosti. 

Čo je to animoterapia?

Pod pojmom animoterapia (z angl. animal – zviera, podľa iných názorov z lat. anima – duša) sa vo všeobecnosti myslí doplnkový typ terapie, ktorý využíva pozitívne pôsobenie zvierat na emocionálne a fyzické zdravie človeka. Ukazuje sa, že prítomnosť priateľského zvieraťa povzbudzuje sociálny kontakt nielen s daným zvieraťom, ale aj medzi ľuďmi, ktorí sú jeho súčasťou. Tento účinok sa zvyčajne popisuje ako tzv. efekt sociálneho katalyzátora.  

Ukazuje sa tiež, že kontakt so zvieratami má potenciál zlepšovať kardiovaskulárne zdravie človeka, znižovať stresové reakcie a napomáhať lepšiemu fungovaniu imunitného systému. Niekoľko výskumov tiež poukazuje na upokojujúcu úlohu oxytocínu, ktorý sa uvoľňuje pri interakcii majiteľa s jeho vlastným domácim miláčikom.  

Treba však poznamenať, že dokumentované výskumy sa opierajú najmä o nepriame zistenia cez sebaposudzovacie škály. Potrebujeme preto ešte ďalšie skúmania, aby sa jednoznačne potvrdilo, že existuje priama súvislosť medzi vlastnením domáceho zvieraťa a zlepšeným zdravím

tip na článok:

Zvieratá nám pomáhajú zvládať stres: Stačí si pozerať ich obrázky a videá

Duševné zdravie
Prečítať

Aké boli začiatky terapie s asistenciou zvierat?

V súvislosti so vznikom animoterapie sa najčastejšie spomína výskum psychoterapeuta Borisa Levinsona. Môžeme ho považovať za začiatok moderných intervencií, pri ktorých asistovalo zviera. Levinsonov pes podporil komunikáciu s chlapcom, ktorý sa s ním na predchádzajúcich sedeniach vôbec nerozprával. 

Levinson bol tak prvým profesionálne vyškoleným lekárom, ktorý formálne predstavil a zdokumentoval spôsob, akým môžu spoločenské zvieratá urýchliť rozvoj vzťahu medzi pacientom a terapeutom, a zlepšiť tak motiváciu pacienta. Známy je najmä jeho článok Pes ako koterapeut (1962) a kniha Psychoterapia detí orientovaná na domáce zvieratá (1969).

Zdroj: Freepik

Prečo ľudia chcú a vedia vytvárať vzťahy so zvieratami?

Pohľad behaviorálnej biológie a evolučný pohľad odhaľujú, že ľudia a zvieratá majú rovnaké mozgové a fyziologické štruktúry a mechanizmy, ktoré sú podkladom sociálneho správania. To tvorí základ pre predpoklad, že ľudia a zvierací spoločníci sú schopní vytvárať skutočné vzťahy

Ukazuje sa, že emocionálna komunikácia medzi zvieratami a ľuďmi nie je jednostranná. Kultivovaná spoločnosť človeka do veľkej miery vyhovuje aj zvieraciemu spoločníkovi. Zviera teda nie je len terčom ľudskej náklonnosti. Zdá sa, že narastajúcu nerovnováhu medzi zvyšovaním hladín stresu a klesajúcimi možnosťami, ako ich znížiť, môžu aspoň čiastočne vykompenzovať domáce zvieratá. A to je dôležité, pretože sociálny kontext je najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje naše zdravie. 

Jednoznačným predpokladom pre nastolenie pozitívnych účinkov ľudsko-zvieracích vzťahov je, aby bolo zviera „chované“ v súlade so svojimi potrebami, aby sa zaujímalo o ľudí a dokázalo sa s nimi socializovať a aby istý čas trávilo spoločnými aktivitami. Iba dobrý vzťah so zvieraťom – nielen obyčajné vlastnenie – môže priniesť pozitívne účinky na ľudsko-zvieracie interakcie.

Zdroj: Freepik

Ako ovplyvňuje naše zdravie domáce zvieratko?  

Ako dokumentujú viaceré štúdie, vlastnenie domáceho zvieratka môže pomôcť najmä pacientom s chronickým ochoreniami

  • U majiteľov psov a mačiek bolo hlásených menej návštev lekára v priebehu roka. Takisto u nich bola menšia pravdepodobnosť, že budú brať lieky na spanie, ako u ľudí, ktorí zvieratá nemali.15  
  • Majiteľky psa vo veku 25 až 40 rokov v porovnaní s tými, ktorý ho nemali, častejšie cvičili, lepšie spali, cítili sa zdravšie, mali lepšiu telesnú kondíciu a menej dní práceneschopnosti.15 
  • Rodičia s tzv. prázdnym hniezdom (po odchode detí z domu) boli mentálne a telesne zdravší ako porovnateľná skupina ľudí, ktorí v domácnosti zviera nemali. 
  • Výskumy tiež ukazujú, že u majiteľov psov a mačiek je nižšia pravdepodobnosť medikamentóznej liečby srdcových ťažkostí ako u tých, ktorí žiadne zviera nevlastnia. Pri skúmaní tzv. kvót prežitia po prvom roku bolo u niekoľko stovák pacientov s akútnym infarktom myokardu zistené, že vysoká sociálna podpora a vlastnenie psa boli predpokladom prežitia po prvom roku.
tip na článok:

Stres vás k infarktu nedovedie. Môže vám však „zlomiť“ srdce

Duševné zdravie
Prečítať
  • Existujú tiež trvalé dôkazy, že vlastnenie zvieraťa má protektívny (ochranný) účinok proti riziku kardiovaskulárnych ochorení. Predpokladá sa, že prítomnosť priateľského zvieraťa môže pozitívne ovplyvniť aj endokrinné odpovede. To  sa dá interpretovať ako účinok na znižovanie a vyrovnávanie hladiny stresu, na zvýšenie pokoja a uvoľnenia. 
  • Príkladom sú pacienti s hypertenziou, u ktorých boli zistené pozitívne účinky nadobudnutia a prítomnosti zvieraťa na stresové reakcie. Pri porovnávaní účinkov  sledovania akvária, videonahrávky s rybami a placebo kontrolnej videonahrávky u starších dospelých, skupina, ktorá sledovala skutočné akvárium, mala nižší srdcový tep, menšie svalové napätie a ich koža bola teplejšia. 
  • Pokiaľ ide o efekt kontaktu so zvieraťom na imunitný systém, zatiaľ sú zdokumentované len krátkodobé merania. Bol už však zistený nárast imunoglobulínov A (tzv. IgA) v slinách, čo je jeden z indikátorov dobrého fungovania imunitného systému.
Zdroj: Bigstock

7 skutočných príbehov ľudí, ktorým pomohli zvieratá 

To, ako si ľudia dokážu vytvárať silné vzťahy so zvieratami a a ako môžu byť tieto vzťahy prospešné, najlepšie vykresľujú skutočné príbehy. V štúdii z roku 2013 ich popisuje kolektív autorov okolo psychológa Henriho Juliusa z Rostockej univerzity. 

1. Malý Tim, ktorý stratil svojich rodičov

Tim, 7-ročný chlapec, stratil oboch rodičov po predávkovaní heroínom šesť mesiacov pred začiatkom terapie hrou. Počas prvých dvoch mesiacov liečby bol extrémne uzavretý. To sa dramaticky zmenilo, keď bol na jednom sedení prítomný aj terapeutov pes Toto. Keď chlapec vošiel do miestnosti, psík ho nadšene privítal a on reagoval pozitívne. 

Počas nasledujúcich sedení väčšinu času psa hladkal a objímal. Raz mu Toto oblízol líca a Tim začal plakať. Objímal Tota a asi polhodinu bez prestania, plakal a rozprával psovi o smrti rodičov. Pri  ďalších sedeniach mohol terapeut vytvoriť s chlapcom dôverný vzťah, čo umožnilo spracovať traumu jeho straty.

2. Eva a Olle, ktorí prežívali manželskú krízu  

Eva a Olle boli 20 rokov manželia. Olle mal vysokú funkciu v textilnom priemysle, ale pred desiatimi rokmi odišiel do dôchodku. Eva bola od neho o desať rokov mladšia a bola ešte veľmi pracovne aktívna. Veľa času trávila v práci a na cestách. Olle sa nudil, cítil sa osamelý a zbytočný. Stále sa sťažoval a chcel, aby s ním Eva trávila viac času. Evu to hnevalo, lebo svoju prácu milovala a nemala v úmysle skončiť. Ich vzťah bol napätý a stále sa hádali.

V snahe vyriešiť tieto problémy si kúpili šteniatko. Obaja milovali starostlivosť o malého fúzača, ktorý v oboch otvoril starostlivú a milujúcu stránku. O rok neskôr Olle u seba vnímal, že si počas dňa užíva príjemnú spoločnosť psa a už sa nepokúšal udržať Evu doma. Po čase sa milujúce správanie prenieslo aj na jeho partnerku a atmosféra medzi nimi začala byť príjemnejšia.

Zdroj: Bigstock

3. Pani Ela, ktorá sa už necítila potrebná 

Zdravie pani Ely začalo upadať, keď v priebehu štyroch rokov prišla o manžela a dve blízke priateľky. Mala ťažkosti s chôdzou a začala byť zábudlivá. Jej tri deti a vnúčatá žili v iných mestách. Na svoje 76. narodeniny sa rozhodla, že sa presťahuje do zariadenia s asistovaným bývaním, ale jej pocity osamelosti sa po presťahovaní ešte zhoršili. Jedného dňa sa s obyvateľmi zariadenia stretli výskumníci z univerzity. Informovali ich o projekte a pýtali sa, kto by sa chcel zúčastniť na výskume a starať sa o andulku. Keďže pani chovala domáce zvieratá, keď boli deti malé, prihlásila sa a vybrali ju, aby sa starala o vtáčika. Fritzi jej zmenil život.

Opatrovať ho a rozprávať sa s ním jej pomohlo uvedomiť si, ako veľmi jej chýbalo byť pre niekoho potrebná. Ráno sa jej ľahšie vstávalo, išla si dokonca kúpiť knihu o vtákoch. Pani Ela sa spoznala s ďalšími chovateľmi vtákov a rozprávali sa o zdraví, správaní a zvykoch pri kŕmení svojich malých spoločníkov. Nemohla uveriť, koľko potešenia jej do života priniesol malý vtáčik.

4. Druhák Bill, ktorý sa bál čítať 

Naučiť sa čítať bolo pre Billa, 7-ročného druháka, ťažké. Vždy, keď musel čítať pred učiteľom a spolužiakmi, očakával zlyhanie. Srdce mu bilo rýchlejšie a bol napätý. Často si mýlil písmenká, zajakával sa. Spolužiaci sa smiali, učiteľ krútil hlavou a Bill zažíval mentálny blok. Nedokázal už prečítať ani slovo. Popritom odmietal trénovať čítanie aj doma. Potom začal navštevovať šesťtýždňový program asistovaného čítania so zvieratami. 

Namiesto toho, aby čítal pred učiteľom alebo pred triedou, každý druhý deň čítal príbeh terapeutickému psovi Scooterovi. Keď mu Bill čítal, bol veľmi motivovaný, sedel vedľa neho a hladkal ho. Tým sa Bill upokojil a už nebol taký napätý. Aj v čítaní robil dobré pokroky.

5. Connor, ktorý skončil vo väzení 

Connor, 25-ročný muž, strávil dva roky vo väzení. Vyrastal v zlej štvrti, zaplietol sa do gangu, díloval a jedného dňa sa dostal do bitky. Vo väzení bol v programe, v ktorom väzni pracovali s mustangami. Cieľom programu bolo, aby zvieratá skrotili a pripravili ich na terapiu jazdením s invalidmi. Až dovtedy Bill nebol s koňmi v kontakte. No keď sa zoznámil s Peppermintom, kedysi divokým koňom, ktorého mal vytrénovať, aby bol spoľahlivý a jemný, cítil spojenie.

Spočiatku bolo veľmi ťažké Pepperminta naučiť, aby sa nebál prudkých pohybov, neznámych zvukov a nezvyčajných predmetov. Pomocou trénera sa Connor postupne naučil rozumieť jeho strachu a pomôcť mu kontrolovať jeho impulzy. Najradšej sa Connor o Pepperminta staral po tréningu. Česal ho, čistil a dával mu pochúťky za odmenu. Niekedy sa len tak oprel o svojho silného priateľa. Aj keď mať zamestnanie a tvrdo pracovať nebolo súčasťou jeho doterajšieho života, v rámci niekoľkých týždňov sa pre neho stalo veľmi dôležité, aby sa o Pepperminta staral.

Zdroj: Bigstock

6. Maklér John, ktorý prežil infarkt

John, 37-ročný úspešný a zaneprázdnený maklér, žil s manželkou a s dvomi deťmi. Tvrdo pracoval, ale na rodinu mal veľmi málo času. Jedného dňa cestou domov skolaboval so silnou bolesťou na hrudi. Trvalo niekoľko týždňov, kým sa dal po srdcovom infarkte do poriadku. Aj keď  na to nebol na prvý pohľad ideálny čas, s manželkou sa rozhodli, že splnia sen svojej dcérke a adoptujú si Spota, dalmatínskeho miešanca z útulku. 

Hoci John mal ako dieťa psov, prekvapilo ho, koľko radosti mu prináša trávenie času so Spotom. Po istom čase si všimol, že je uvoľnenejší, a to aj napriek tomu, že začal znova pracovať. Johnovo zdravie sa stabilizovalo, krvný tlak mal skoro v norme, čo dokumentovali pravidelné lekárske kontroly.

7. Malá Martha, ktorú rodičia týrali a zanedbávali

Deväťročnú Marthu poslali k špeciálnemu pedagógovi pre závažné poruchy správania. Žila v detskom domove, pretože ju rodičia zanedbávali a telesne týrali. Voči rovesníkom bola agresívna, dospelých opatrovateľov odmietala a začala byť extrémne uzavretá. Jedného dňa priviedla učiteľka svojho psa Willyho, lebo jej mama, ktorá sa oňho zvyčajne starala, musela ísť na pár dní do nemocnice. Keď ho Martha prvýkrát uvidela, čupla si a zavolala ho k sebe. Willy k dievčatku pribehol a na pozdrav ju začal olizovať. Dievčatko, ktoré nikdy predtým žiadneho učiteľa neoslovilo, sa opýtalo, či smie psíka nakŕmiť.

Na konci vyučovania sa dokonca odvážila poprosiť učiteľku, či by mohla priviesť Willyho aj na druhý deň. Špeciálna pedagogička si uvedomila, že bude jednoduchšie nadviazať s Marthou vzťah v prítomnosti psa. V priebehu niekoľkých týždňov sa Martha stala psíkovi skutočným opatrovníkom. Kŕmila ho, česala a cez prestávky ho vodila von. Keď potom učiteľka Marthu s niečím oslovila, dievčatko ju neodmietalo, najmä vtedy, keď bola v blízkosti psa. Ako sa neskôr učiteľka vyjadrila, toto bol začiatok dôverujúceho vzťahu medzi ňou a Marthou.

Autorom textu je: Odborná terapeutka Monika Rusnáková sa špecializuje na duševné zdravie pacientov s diabetom, nadváhou a obezitou. Viac o autorovi
Obsah na Akobuk.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje:
  1. Coan, James. (2011). The social regulation of emotion. Handbook of Social Neuroscience. 614-623.
  2. Sams MJ, Fortney EV, Willenbring S. Occupational therapy incorporating animals for children with autism: A pilot investigation. Am J Occup Ther. 2006 May-Jun;60(3):268-74. doi: 10.5014/ajot.60.3.268. PMID: 16776394.
  3. Schneider, M. S., & Harley, L. P. (2006). How dogs influence the evaluation of psychotherapists. Anthrozoös, 19(2), 128–142. https://doi.org/10.2752/089279306785593784
  1. Souter MA, Miller MD. Do animal-assisted activities effectively treat depression: a meta-analysis. Anthrozoos 2007; 20(2): 167-180.
  2. Villalta-Gil, V., Roca, M., Gonzalez, N., Domènec, E., Cuca, Escanilla, A., Asensio, M. R., Esteban, M. E., Ochoa, S., Haro, J. M., & Schi-Can group. (2009). Dog-assisted therapy in the treatment of chronic schizophrenia inpatients. Anthrozoös, 22(2), 149–159. https://doi.org/10.2752/175303709X434176
  3. Paul, E. S., & Serpell, J. A. (1996). Obtaining a new pet dog: Effects on middle childhood children and their families. Applied Animal Behaviour Science, 47(1-2), 17–29. https://doi.org/10.1016/0168-1591(95)01007-6
  4. Stephen C. Kramer, Erika Friedmann & Penny L. Bernstein (2009) Comparison of the Effect of Human Interaction, Animal-Assisted Therapy, and AIBO-Assisted Therapy on Long-Term Care Residents with Dementia, Anthrozoös, 22:1, 43-57, DOI: 10.2752/175303708X390464
  5. Hergovich, A., Monshi, B., Semmler, G., & Zieglmayer, V. (2002). The effects of the presence of a dog in the classroom. Anthrozoös, 15(1), 37–50. https://doi.org/10.2752/089279302786992775
  6. DeMello, L. R. (1999). The effect of the presence of a companion-animal on physiological changes following the termination of cognitive stressors. Psychology & Health, 14(5), 859–868. https://doi.org/10.1080/08870449908407352
  7. Friedmann E, Thomas SA. Pet ownership, social support, and one-year survival after acute myocardial infarction in the Cardiac Arrhythmia Suppression Trial (CAST). Am J Cardiol. 1995 Dec 15;76(17):1213-7. doi: 10.1016/s0002-9149(99)80343-9. PMID: 7502998.
  8. Crowley-Robinson, P., Fenwick, D. C., & Blackshaw, J. K. (1996). A long-term study of elderly people in nursing homes with visiting and resident dogs. Applied Animal Behaviour Science, 47(1-2), 137–148. https://doi.org/10.1016/0168-1591(95)01017-3
  9. Allen K, Shykoff BE, Izzo JL Jr. Pet ownership, but not ace inhibitor therapy, blunts home blood pressure responses to mental stress. Hypertension. 2001 Oct;38(4):815-20. PMID: 11641292.
  10. Charnetski CJ, Riggers S, Brennan FX. Effect of petting a dog on immune system function. Psychol Rep. 2004 Dec;95(3 Pt 2):1087-91. doi: 10.2466/pr0.95.3f.1087-1091. PMID: 15762389.
  11. Cole KM, Gawlinski A, Steers N, Kotlerman J. Animal-assisted therapy in patients hospitalized with heart failure. Am J Crit Care. 2007 Nov;16(6):575-85; quiz 586; discussion 587-8. PMID: 17962502.
  12. Headey, B., Na, F. & Zheng, R. Pet Dogs Benefit Owners’ Health: A ‘Natural Experiment’ in China. Soc Indic Res 87, 481–493 (2008). https://doi.org/10.1007/s11205-007-9142-2
  13. Barak Y, Savorai O, Mavashev S, Beni A. Animal-assisted therapy for elderly schizophrenic patients: a one-year controlled trial. Am J Geriatr Psychiatry. 2001 Fall;9(4):439-42. PMID: 11739071.
  14. Giaquinto S, Valentini F. Is there a scientific basis for pet therapy? Disabil Rehabil. 2009;31(7):595-8. doi: 10.1080/09638280802190735. PMID: 18720125.
  15. Levinson, B. M. (1965). Pet Psychotherapy: Use of Household Pets in the Treatment of Behavior Disorder in Childhood. Psychological Reports, 17(3), 695–698. https://doi.org/10.2466/pr0.1965.17.3.695
  16. Bernstein, P. L., Friedmann, E., & Malaspina, A. (2000). Animal-assisted therapy enhances resident social interaction and initiation in long-term care facilities. Anthrozoös, 13(4), 213–224. https://doi.org/10.2752/089279300786999743
  17. Benderová, L.: Moudrost zvířat. Poučení z duchovního života zvířat, Praha : Triton, 2014
  18. Julius, H., Beetz, A., Kotrschal, K., Turner, D., & Uvnäs-Moberg, K. (2013). Attachment to pets: An integrative view of human—animal relationships with implications for therapeutic practice. Hogrefe Publishing.

 

Zobraziť viac zdrojov

odporúčané články:

Monika
16.03.2023 | 11:34

Súhlasím s vami Tibor, tiež máme psíka z útulku a nedali by sme ho za nič. Ďalšieho sme našli pred rokmi na Štedrý deň v mrazoch a je tak vďačný za domov. Výborne sa dopĺňajú parťáci, venčia nás a vyriešia každú nepohodu v dome:-)

Odpovedať
Tibor
27.01.2023 | 12:03

Určite to funguje , môžem to potvrdiť, keď nás žena opustila , zostaly sme traja z deťmi a atmosféra medzi nami bola zlá. Doniesly sme psíka z útulku ktorý zlepšil atmosféru a naučil nás bezpodmienečne milovať sa aj bez záujmov.

Odpovedať

Pridať komentár

Zadajte meno
Nesprávny email
Zadajte komentár