Empatia nie je samozrejmosť. Prečo niektorým ľuďom chýba a ako sa dá trénovať?

Len malé percento empatie je v našich génoch. Súcitiť s inými dokážeme najmä vďaka výchove a vzdelávaniu. Mieru empatie však ovplyvňujú aj predsudky či strach z nepoznaného. Prečo je to tak a dá sa súcit trénovať?

Čo je to empatia? Nejde len o súcit, ale i rešpekt

Empatia je schopnosť vcítiť sa do ľudí, porozumieť tomu, čo prežívajú alebo sa to aspoň snažiť rozpoznať. Keď sme empatickí, usilujeme sa vidieť veci z uhla pohľadu toho, s kým sa rozprávame, alebo o kom počúvame či čítame. Predstavujeme si seba na jeho mieste.1, 2

Je to tiež ochota byť s druhým človekom a rešpektovať jeho emócie. Nikdy totiž presne nevieme, ako sa v skutočnosti cíti a čo potrebuje. Najlepšie to vie on sám. Empatický človek preto hneď neradí a neutešuje, ale pýta sa, ako môže pomôcť.19

Pracovať s vlastnými pocitmi a vnútorným prežívaním je však pre nás oveľa jednoduchšie, ako pochopiť niekoho iného. Mnohí nerozumejú, ako môžu byť niektorí ľudia ľahostajní či dokonca nepriateľskí voči tým, ktorí sa trápia alebo čelia nespravodlivosti. Empatia ale nie je samozrejmosť, hoci je sčasti vrodená.1, 2 

Len malá časť empatie je vrodená, niektorým môže chýbať

Nie u všetkých je empatia samozrejmosť. Niektorí nám, hoci s dobrým úmyslom, nevedia poskytnúť útechu, ktorú potrebujeme. 

Chýbajúca empatia, nemusí byť hneď „ignorantstvo“. Môžu za tým byť neurologické či genetické poruchy. Štúdia z roku 2016 ukázala, že aj nízka hladina oxytocínu (hormónu lásky) môže viesť k nedostatku empatie. Je to časté najmä u ľudí s poruchami autistického spektra.3, 4, 5

Takisto poškodenie niektorých častí mozgu spôsobí zhoršenie tejto schopnosti. Navyše jeden z najväčších výskumov empatie, ktorý organizovala Cambridgeská univerzita, potvrdil, že len 10 % z nej je vrodených.3, 6  

Ženy sú súcitnejšie, muži viac ochranárski 

Výskum tiež ukázal, že ženy sú vo všeobecnosti empatickejšie ako muži. Rozdiel ale nie je v génoch. Závery ešte nie sú stopercentné, no pravdepodobne je to pre rozdielne hladiny hormónov. 

Výsledky však, na druhej strane, dosvedčili, že hoci ženy ľahšie rozpoznajú emócie a sú súcitnejšie, muži dosahovali lepšie výsledky v reakciách na podnety, ktoré ich ohrozovali.1, 3 

Mieru našej empatie tak genetická výbava ovplyvňuje len minimálne. Kľúčovú úlohu zohráva najmä výchova, socializácia, prostredie, v akom sme vyrastali, vzdelanie, ľudia, s ktorými sa stretávame či knihy a noviny, ktoré čítame. To, ako sa k ľuďom správame a ako ich vieme pochopiť, zodpovedá presvedčeniam a hodnotám, ktoré nám odmalička vštepovali.1 

Aká môže byť empatia? 

1. Afektívna empatia 

Afektívna empatia zahŕňa schopnosť porozumieť emóciám druhej osoby a vhodne na ne reagovať. Keď sa do niekoho vcítime, začneme sa aj my cítiť horšie a pociťovať o daného človeka obavy. Jeho trápenie sa stane naším trápením

2. Somatická empatia 

Ak naše telo spúšťa pri ťažkostiach či nepríjemných pocitoch iného človeka fyzickú odpoveď, ide o somatickú empatiu. Prejavuje sa tak, že už len pri pomyslení na jeho starosti či ťažkú alebo trápnu situáciu nás začne bolieť brucho alebo sa začneme červenať. 

3. Kognitívna empatia

Kognitívnu empatiu vystihuje porozumenie psychickému rozpoloženiu iného človeka. A tiež premýšľanie o tom, čo si v nadväznosti na danú situáciu myslí, ako asi bude postupovať či slovne reagovať.1, 7

Ste empatickým človekom? Otestujte sa

  • Ste dobrý poslucháč. Počúvate človeka, ktorý sa vám zdôveruje bez toho, aby ste ho prerušovali a vnucovali mu vlastný pohľad či nebrali jeho pocity a prežívanie vážne. 
  • Ľudia sa vám často zverujú so svojimi problémami. 
  • Veľa rozmýšľate o tom, ako sa druhí ľudia cítia.
  • Rodina či priatelia si k vám chodia po radu. 
  • Tragické udalosti a nešťastia vás nenechajú chladným a zvyknete nad nimi dlho premýšľať. 
  • Snažíte sa hocijakým spôsobom pomáhať tým, ktorí trpia. 
  • Dokážete ľahko odhaliť, ak niekto nie je úprimný.
  • Skutočne vám na iných ľuďoch záleží.1, 8 

Ak ste na väčšinu výrokov odpovedali áno, empatia vám rozhodne nechýba. Neďakujte však za  ňu genetickej výbave, ale iným faktorom. 

Prečo s niektorými ľuďmi súcitíme viac?  

S tým, ako veľmi sme k ľuďom empatickí, súvisia aj takzvané „kruhy empatie“. Kruh empatie je imaginárnym ohraničeným priestorom, do ktorého každý z nás umiestňuje veci, s ktorými súcití. 

Väčšinou zahŕňa len ľudí, prípadne zvieratá, neživé organizmy v kruhu takmer nikdy nie sú. Je však veľmi individuálny a každý v ňom môže mať niečo iné. Navyše sa počas života mení. Niektorí ľudia, napríklad tí s ťažkými psychickými poruchami, ho nemusia mať vôbec.

Kruh sa rozširuje vekom i výchovou. Najprv zahŕňa najmä rodinu a blízkych, ktorým veríme a ktorých chceme chrániť. Dospievaním, vzdelávaním i socializáciou ho postupne rozširujeme. Neskôr sa dokážeme vcítiť aj do cudzích ľudí či dokonca celých národov.15 

Pre náš mozog je však prirodzenejšie byť viac empatický k tým, ktorí sú nám kultúrne bližší. Úplne neznámi preň predstavujú nebezpečenstvo. Predsudky, neznalosť či kultúrne odlišnosti teda tiež môžu byť jedným z dôvodov, prečo sme voči niektorým ľuďom menej súcitní. Keď sa nachádzajú ďaleko od nás alebo vyzerajú inak, myslíme si, že aj cítia či trpia inak. Toto vnímanie ale dokážeme zmeniť.14, 15, 1

Ako trénovať empatiu: 5 praktických tipov 

1. Snažte sa viac počúvať a neposudzovať

Nie ste najlepší poslucháč a robí vám problém neskákať do reči či nechať druhých, aby hovorili o svojich pocitoch? Aj to sa dá natrénovať. Skúste sa pri najbližšom stretnutí či rozhovore zamyslieť nad tým, prečo hneď chcete vyjadriť svoje myšlienky. Viac blízkeho počúvajte, neprerušujte a neposudzujte

Skúste človeku, s ktorým sa rozprávate, porozumieť, aj keby ste s ním nesúhlasili. Predstavte si seba „v jeho topánkach“.1

2. Pýtajte sa a rozprávajte s novými ľuďmi 

Vedci nedávno zistili, že ak sa chcete stať súcitnejším, snaha vcítiť sa do niekoho iného nemusí stačiť. Dôležité je tiež veľa sa pýtať.17 Psychiatrička a profesorka bioetiky na Kalifornskej univerzite Jodi Halpernová pre New York Times uviedla, že pre ňu sa empatia rovná zvedavosti.

Ak sa v nej chcete zlepšiť, viac sa ľudí pýtajte. Lepšie tak spoznáte ich život a pohľad na svet. Snažte sa rozprávať aj s novými ľuďmi. Alebo pozvite na obed kolegu, ktorého príliš nepoznáte. A ak to pôjde, prejdite od zdvorilostnej konverzácie k hlbším témam.16

3. Priznajte si, že máte predsudky a nahliadnite do života niekoho iného 

Každý z nás má voči niečomu či niekomu predsudky. Je to normálne, bežné a prirodzené. Dôležité je však priznať si, že ich máme a snažiť sa pracovať na ich odstránení. Často si ich totiž ani neuvedomujeme.

Viac empatie môžete získať, aj keď „nahliadnete“ do života niekoho iného. Najjednoduchšie je to prostredníctvom sociálnych sietí. Skúste napríklad na instagrame či facebooku začať sledovať niekoho, kto je inej rasy, náboženstva alebo pochádza z iného kúta sveta. Uvedomíte si tak, že aj vzdialení ľudia majú rovnaké emócie či problémy ako vy.16

4. Čítajte

Aj pravidelným čítaním sa vaša schopnosť porozumieť iným zlepší. Výskum z roku 2013 ukázal, že jednou z najlepších činností v tomto smere je čítanie fiktívnych príbehov. Vďaka nim môžete objavovať svet mnohých postáv, zamýšľať sa nad nimi a vyhodnocovať, prečo sa správajú tak, ako sa správajú. 

Aj v reálnom živote potom budete vedieť ľuďom lepšie porozumieť. Spomínaný výskum tiež potvrdil, že ľudia, ktorí čítajú, sú nielen empatickejší, ale aj emocionálne inteligentnejší. 13, 16, 18

5. Vychovávajte empatické deti

Máte alebo plánujete deti? Keďže empatia je z veľkej časti získaná, môžete im ju vštepovať odmalička. Najlepšie je, ak im pôjdete príkladom.  

Keď im čítate rozprávku, spýtajte sa ich, čo si myslia o postavách. Snažte sa ich tiež učiť, aby vedeli vyjadriť a pomenovať svoje pocity. Nebojte sa pred nimi ukázať aj tie svoje (samozrejme, v rozumnej miere a primerane veku). 

Ak majú nejaký problém či nedorozumenie so súrodencom, kamarátom alebo spolužiakom a zveria sa vám, odporučte im, aby naň pozerali aj z druhej strany. Takisto sa s nimi veľa rozprávajte, a to i o zložitejších témach (opäť primerane veku). Napríklad o rasizme, rodovej nerovnosti, o predsudkoch, diskriminácii či o rôznych spoločenských stereotypoch.16 

Môže byť empatie príliš?

Je dôležité vedieť porozumieť pocitom iných, no ak ich nedokážeme oddeliť od svojich, empatia sa stáva problematickou až toxickou. Keď dovolíme smútku či stresu iného človeka, aby nás „opantal“, ženieme sa k emocionálnej vyčerpanosti či dokonca k depresii. 

Je normálne, že ak je váš blízky v strese, čaká ho náročná skúška alebo smúti, prežívate podobné pocity. No ak vám bránia v bežných činnostiach, neviete sa na nič sústrediť a stávate sa úzkostným, ide o toxickú empatiu.12, 11, 1

K vyhoreniu či k úplnej apatii (ľahostajnosti) sa môžete dostať aj vtedy, keď ste človekom, ku ktorému si všetci blízki či priatelia chodia po radu. Je skvelé, že ste dobrým poslucháčom a dôverujú vám. No ak vám počúvanie o ich problémoch a smútkoch berie radosť zo života, musíte váš prístup zmeniť.11 

tip na článok:

Vyhorenie v osobnom živote pociťujú tri štvrtiny Slovákov. Ako sa prejavuje?

Stres Vyhorenie
Prečítať

Čo robiť, aby ste pri načúvaní iných nevyhoreli?

  • Nastavte si hranice a snažte sa ich dodržiavať. Pamätajte si, ak nebudete v poriadku vy, nepomôžete ani nikomu inému. Nie je vašou povinnosťou niesť na sebe „všetku ťarchu sveta“. 
  • Uistite sa, že nie ste len s ľuďmi, ktorí sa vám so všetkým zdôverujú, no vašim emóciám nedajú priestor. 
  • Doprajte si čas pre seba. Robte veci, ktoré vám pomáhajú ľahšie sa popasovať s problémami. Zacvičte si, meditujte, píšte denník alebo choďte na vedomú prechádzku. Všímajte si pri nej okolie, pocity vo vašom tele (no nehodnoťte ich) či okolité zvuky a vône. 
  • Nezabúdajte ani na dostatok spánku a vyváženú stravu

Ak vám nič nepomáha, cítite, že pocity iných neviete oddeliť od vlastných a ovplyvňuje to váš život, obráťte sa na psychológa.12

odporúčané články:

Zojana
28.06.2022 | 15:46

Hovoriť s deťmi o rodovej nerovnosti? Čo to znamená? Čo pod tým slovným spojením máte na mysli?

Odpovedať
Ako Buk
06.07.2022 | 14:30

Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku. Rodová nerovnosť sa týka diskriminácie na základe pohlavia. Ide napríklad o platové rozdiely medzi mužmi a ženami, nerovnomerný prístup k vzdelaniu či o uprednostňovanie mužov na vedúcich pozíciách. Viac sa o tejto téme môžete dozvedieť tu: https://www.gender.gov.sk/ Pekný deň, Zuzka z tímu AkoBuk

Pridať komentár

Zadajte meno
Nesprávny email
Zadajte komentár