Bez dotykov sa cítime ako bez jedla. Prečo tak potrebujeme fyzický kontakt?

Byť dlhší čas bez osobných stretnutí, rozhovorov a dotykov nám nerobí dobre. Nezáleží na tom, akej sme národnosti či v akej kultúre sme boli vychovaní. Všetci potrebujeme spoločnosť a kontakt s inými ľuďmi, hoci každý v inej miere.

Pred mnohými stáročiami Aristoteles povedal, že človek je tvor spoločenský, a platí to dodnes. Pandémia koronavírusu nás však v tomto smere veľmi ovplyvnila. Chýbajú nám pravidelné stretnutia s rodinou a priateľmi, uvoľnené rozhovory pri šálke kávy s kolegami či spoločenské udalosti. Aj obyčajné podanie rúk, objatie alebo bozk na líce sa stali vzácnymi. To, že nevieme, kedy sa život vráti do „normálnych koľají“, v nás ešte viac umocňuje túžbu po kontakte. 

„Pre pandémiu sa výrazne menej stretávam so starými rodičmi, ktorých som predtým bežne navštevovala niekoľkokrát do týždňa. Veľmi mi chýba čas strávený s nimi.“ (Veronika, 22)

Obmedzenie kontaktov a dodržovanie odstupov je jedným z najlepších riešení, ako spomaliť šírenie koronavírusu. Izolácia, väčšia samota a nedostatok dotykov však negatívne ovplyvňujú naše psychické aj fyzické zdravie.1,2 

Pre pandémiu sme „hladní po dotykoch“

Lockdown a nariadenie nestretávať sa spôsobili, že nám chýbajú nielen osobné rozhovory, ale aj dotyky. Fyzický kontakt je len veľmi ťažké nahradiť. Prináša nám pocit komfortu, bezpečia či uspokojenia. Ak je ho nedostatok, do popredia sa dostávajú opačné pocity.1

Ak máme dlhší čas slabý alebo ak nemáme vôbec žiadny fyzický kontakt s inými ľuďmi, môžeme sa dostať do štádia, ktoré sa v angličtine nazýva „touch deprivation“ alebo „touch starvation“. Je to stav, v ktorom sme „hladní“ po kontakte, keď zažívame naozaj veľký nedostatok dotykov a veľmi po nich túžime. Niektorí ľudia to prirovnávajú k hladovaniu alebo k túžbe po jedle počas pôstu.3 

Výskumníčka Helen Fisherová pre americký denník Washington Post v rozhovore uviedla, že tento stav môžeme vnímať aj ako tupú bolesť alebo prázdno v žalúdku. Dodáva, že ľudia sú stvorení pre dotyk a len ťažko bez neho dokážu existovať.4 

Vedci tiež nedávno zistili, že už 10 hodín úplnej samoty vyvoláva v mozgu podobné procesy, ako keby sme boli rovnaký čas bez jedla. Po ľudskom kontakte a spoločnosti jednoducho túžime a potrebujeme ich rovnako ako pravidelnú stravu.16

Čo sa môže stať, ak máme málo fyzického kontaktu?  

Nedostatok dotykov nás môže ovplyvniť oveľa výraznejšie, než si myslíme. Psychológ Dacher Keltner z Kalifornskej univerzity zdôrazňuje, že dotyk je jedným zo základných pilierov utvárania vzťahov medzi ľuďmi. Keď sa pozrieme na vzťah medzi rodičmi a dieťaťom alebo medzi dvomi zaľúbenými, vzájomná dôvera a porozumenie sa zvyčajne budujú práve cez dotyky.1

Ak sme pre pandémiu izolovaní alebo „zaseknutí“ niekde v zahraničí bez možnosti vidieť svojich blízkych, bez pravidelného fyzického kontaktu, môžeme byť viac vystresovaní, úzkostní až depresívni

„Otca som nevidela od leta, pretože uviazol v zahraničí. Prvýkrát som strávila Vianoce bez rodiny. Súrodenci už majú vlastné rodiny a nechceli sme sa vzájomne ohrozovať. Aj si napíšeme, ale ten pocit, že som ostala na všetko sama, nejako pretrváva.“ (Klára, 29)

Nedostatok dotykov ovplyvňuje aj naše telesné zdravie. Na boj so stresom začne telo vylučovať stresový hormón kortizol, ktorý môže zvýšiť tepovú frekvenciu, krvný tlak, spôsobiť svalové napätie či problémy s trávením a celkovo oslabiť imunitu.3

Málo pohladení, objatí, potľapkaní po pleci a stretnutí tiež prehĺbuje pocit samoty, strachu a únavy. Aj preto sa počas pandémie výrazne zvýšil počet ľudí s úzkosťami či depresiami. 5, 6 

Negatívny vplyv pandémie na našu psychiku vidieť aj na výsledkoch americkej štúdie z minulého roka. Jej cieľom bolo vypátrať, aké témy týkajúce sa duševného zdravia boli v roku 2020 najviac vyhľadávané. Po zhodnotení vyše 10 miliónov internetových vyhľadávaní vedci zistili, že najčastejšie ľudia hľadali informácie o úzkosti, poruchách spánku, depresiách a o samovražedných myšlienkach.7 

Ako nás ovplyvňuje karanténa a dlhodobá práca z domu? 

Aj povinná karanténa pri nákaze nás môže výrazne ovplyvniť. Ešte viac prehĺbuje stres, strach, frustráciu a pocit izolovanosti od ostatného sveta. Mnoho z nás sa počas nej obáva, či chorobu zvládneme, či nebudeme mať nejaké trvalé následky alebo neprídeme o prácu a nedostaneme sa do finančných ťažkostí. Ak sme v karanténe dlhšie ako desať dní, zvyšuje sa u nás riziko vzniku posttraumatického syndrómu alebo niektorých jeho príznakov.9

„Prišla som si vyzdvihnúť nejaké veci z kancelárie a až vtedy som sa naplno rozplakala. Doľahlo na mňa vedomie, o čo všetko prichádzam, čo mi chýba – vzťahy, smiech, kolektív.“ (Klára, 29)

Problémy s duševným zdravím môžu nastať, aj keď počas pandémie pracujete z domu. Zvládanie home officu je za takýchto okolností oveľa zložitejšie. Keďže momentálne trávime voľný čas najmä doma a v prírode, je oveľa ťažšie oddeliť prácu od súkromného života a „vypadnúť“ zo stereotypu.

Ani neustále online stretnutia a obmedzený kontakt s kolegami nám pri tom nepomáhajú. Syndróm vyhorenia nás preto počas pandémie ohrozuje oveľa viac ako kedykoľvek predtým

„Veľmi mi chýbajú bežné kolegovské rozhovory a potľapkania po pleci v práci. Tiež je zvláštne dávať si s klientom „pästičku“ alebo „lakeť“ či vyhýbať sa osobným stretnutiam s ľuďmi. Niektorých kamarátov som nevidel celý rok a obávam sa, že to má zásadný vplyv na kvalitu medziľudských vzťahov.“ (Peter, 36)

tip na článok:

Práca z domu je náročná pre našu psychiku: Ako to zvládnuť?

Práca Stres Vyhorenie
Prečítať

Prečo sú dotyky dôležité? 

Dotyky a fyzický kontakt sú nesmierne dôležité pre budovanie a udržiavanie vzťahov medzi ľuďmi. Dotykom dokážeme vyjadriť svoje emócie, prejaviť nehu, oddanosť či spolupatričnosť.10 

Niekoľko výskumov potvrdilo, že nás dotyky a osobný kontakt formujú už od narodenia. Napríklad u detí, ktoré boli po pôrode opustené a nemali dlhodobý priamy fyzický kontakt s iným človekom, je vyššie riziko toho, že budú mať v dospelosti problémové správanie.11, 17 Je to preto, že náklonnosť alebo uznanie vyjadrené dotykom aktivuje časť mozgu (orbitofrontálny kortex), ktorá ovplyvňuje to, ako vieme narábať so svojimi emóciami, ako prijímame nové informácie, učíme sa či ako sa rozhodujeme.

Príjemné dotyky dokážu znížiť hladinu stresu a spustiť tvorbu „hormónu lásky“ – oxytocínu.12, 13 Navyše môžu v určitej miere posilniť aj našu imunitu. Psychológ Sheldon Cohen s kolegami z Carnegie Mellon University v Pittsburghu sa snažil prísť na to, či pravidelné objímanie a kontakt s blízkymi ľuďmi dokáže posilniť imunitný systém tak, že lepšie odolá vírusu, ktorý spôsobuje bežné nachladnutie. 

Na výskume sa zúčastnilo 406 zdravých ľudí, ktorí mali počas 14 dní zaznamenávať počet objatí a úroveň kontaktu a podpory od blízkych a priateľov. Po dvoch týždňoch všetkých účastníkov naschvál vystavili vírusu. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí zaznamenali viac osobnej podpory a častejšie sa objímali, mali ľahký priebeh choroby alebo sa vôbec nenakazili.14 

Dá sa fyzický kontakt niečím nahradiť? Ako pocit samoty zmierniť? 

Dotyky a ľudskú blízkosť je veľmi ťažké nahradiť. No keď sa nemôžeme príliš stretávať, je dôležité pocit samoty aspoň trochu zmierniť. Viete, ako na to? 

1. Naplánujte si pravidelné videohovory

Najjednoduchším riešením je využiť moderné technológie a naplánovať si pravidelné videohovory s blízkymi a priateľmi. Je skvelé, keď sa môžete nielen počuť, ale aj vidieť. Aj pri takomto kontakte na diaľku dokáže váš mozog vyplavovať oxytocín. Navyše, vždy je pre dušu prínosné podeliť sa o svoje pocity a strach s niekým, komu dôverujete.

2. Neformálne sa porozprávajte s kolegami

Ak pracujete z domu a s kolegami mávate online stretnutia, skúste sa chvíľku predtým, než začnete riešiť prácu, neformálne porozprávať o tom, ako sa máte, čo máte nové alebo čo vás trápi. Je dôležité udržiavať osobné spojenie, aj keď spolu nemôžete sedieť v kancelárii.15

3. Pomaznajte sa s domácim miláčikom 

Pri smútku, nervozite a osamelosti vám môže pomôcť aj váš domáci miláčik. Už po chvíľke hrania či maznania s ním sa hladina stresu zníži a budete sa cítiť viac uvoľnene a šťastnejšie. Náš mozog totiž roztomilého psíka alebo mačičku vníma ako malé bábätko.

tip na článok:

Zvieratá nám pomáhajú zvládať stres: Stačí si pozerať ich obrázky a videá

Stres
Prečítať

4. Oddychujte a nebuďte na seba prísni

Ak vám však ani jedna z týchto vecí nepomáha zmierniť negatívne pocity, nevyčítajte si to. Je normálne, že nedokážete počas celosvetovej pandémie ostať vždy v dobrej nálade bez smutných a pochmúrnych myšlienok. Ak sa na to necítite, netlačte sa do nejakých prehnaných aktivít. Skúste iba chvíľu relaxovať, zájdite na prechádzku, objednajte si obľúbené jedlo alebo len tak seďte a zhlboka dýchajte.15 
A ak sa toho na vás hrnie odvšadiaľ už príliš a odlúčenie od blízkych či momentálnu situáciu nezvládate, nebojte sa porozprávať s odborníkom. Tak, ako chránime svoje telo pred vírusom, je dôležité chrániť aj našu dušu.

tip na článok:

Nezabúdaj na seba

Stres
Prečítať

odporúčané články:

Pridať komentár

Zadajte meno
Nesprávny email
Zadajte komentár