Kontakt so zvieratami – liek na úzkosť, bolesť aj agresivitu

Kontakt so zvieraťom u nás ľudí znižuje stres. Nemusíte ani absolvovať animoterapiu, ktorá využíva pozitívne pôsobenie zvierat na emocionálne aj fyzické zdravie človeka. Stačí obyčajná prítomnosť zvieraťa vo vašej bezprostrednej blízkosti.

Pozitívne účinky kontaktu zvieraťa na psychické zdravie človeka potvrdzujú aj výskumy. Bolo preukázané, že kontakt so zvieraťom zlepšuje naše empatické zručnosti, znižuje strach a úzkosť a pomáha zmierniť depresívne nálady. Osvedčil sa dokonca pri učení.

Zvieratká navodzujú dôveru a pocity pokoja, pomáhajú lepšie zvládať bolesť a znižovať agresivitu. Rovnako boli u ľudí, ktorí boli v kontakte so zvieratami, zaznamenané ich antistresové účinky. Títo ľudia mali nižší krvný tlak a srdcový tep, ale tiež nižšie hladiny kortizolu, zvýšené hladiny oxytocínu. Viaceré štúdie zdokumentovali, že vlastnenie domáceho zvieratka malo pozitívny efekt na zdravie u pacientov s chronickým ochoreniami. 

Pozitívne sociálne účinky vzťahov ľudí a zvierat

• Štúdia preukázala, že pracovná terapia so psom v porovnaní so sedeniami bez psa viedla k nárastu použitia jazyka a nárastu sociálnej interakcie medzi 7- až 13-ročnými deťmi s autizmom. 
• Pozitívne zmeny vďaka zvieraťom-asistovanej terapie boli pozorované aj u hospitalizovaných psychiatrických pacientov, kde skupina so zvieraťom bola interaktívnejšia voči ostatným pacientom, vykazovala viac úsmevov a spokojnosti, bola nápomocnejšia voči druhým, spoločenskejšia, aktívnejšia a viac reagovala.
• Aj v programoch pre starších hospitalizovaných pacientov boli zaznamenané pozitívne vplyvy na verbálnu komunikáciu: títo pacienti viac iniciovali rozhovory a viedli dlhšie rozhovory. 
• Výskumníci tiež porovnávali účinok návštevy iba človekom, v sprievode psa a v sprievode robotického psa na sociálne interakcie obyvateliek domova sociálnych služieb s demenciou. Pes aj robotický pes viac stimulovali sociálnu interakciu, ako keď ich navštívil iba človek bez psa. 
• Deti, ktoré dostali nového psa, mali viac návštev od kamarátov a ich rodiny sa viac zapájali do spoločných voľnočasových aktivít ako predtým. 
• Zdá sa, že u dospelých manželských párov bez psychologických ťažkostí domáce zvieratá stabilizovali manželstvo po odchode detí z domu. Prinajmenšom sa ukázalo, že viac párov vlastniacich zviera ostalo spolu oproti párom, ktoré zviera nemali.

Pokiaľ ide o vplyv zvieraťom asistovanej terapie na učenie sa, empatické schopnosti, redukciu strachu, zlepšenie nálady či zlepšený manažment bolesti, viaceré štúdie významne podporujú pozitívny účinok vlastnenia domáceho zvieraťa a interakcie so zvieraťom na ľudské zdravie a pohodu. Aké sú ich výsledky?

• Prítomnosť psa vo vzdelávacom prostredí podporuje koncentráciu a učenie sa detí.
• Puto s domácim zvieraťom, nie však samotná prítomnosť domáceho zvieraťa v domácnosti, pozitívne súvisí s empatiou a sociálnou kompetenciou detí. Platí, že čím väčšia vzťahová väzba so zvieraťom, tým vyššie skóre v empatii.
• Sebaposudzovaná úzkosť a strach sa môže významne redukovať interakciou so zvieraťom. Počas 12 minútovej návštevy so psom a bez psa u hospitalizovaných pacientov so srdcovými ochoreniami bola úzkosť viac redukovaná v prípade návštevy so psom.
• Starší dospelí obyvatelia domovov sociálnych služieb, ktorí mali psa, vykazovali menej napätia a zmätenosti ako obyvatelia domova bez psa. Navyše psom-asistovaná terapia pravdepodobne znižuje nepokoj u starších pacientov s demenciou.

• Keď výskumníci pustili video dvoch rozličných psychoterapeutov, každého z nich raz zobrazeného so psom a raz bez prítomnosti psa a požiadali vysokoškolských študentov, aby ohodnotili stupeň ich dôveryhodnosti, participanti hlásili viac ochoty odhaliť osobné informácie a viac spokojnosti s terapeutom v tom prípade, keď bol prítomný pes. Tento účinok bol obzvlášť silný u jedincov, ktorí mali najmenej pozitívne postoje voči psychoterapeutom.
• V metaanalýze piatich výskumov o účinkoch zvieraťom-asistovanej terapie na depresiu sa zistilo signifikantné zníženie depresívnych príznakov.
• Prípadové štúdie a správy z odporúčaných foriem procedúr popisujú, že obzvlášť v domovoch opatrovateľských služieb a domovoch dôchodcov chovanie domáceho zvierat znižuje spotrebu liekov proti bolesti.
• Zistenia výskumov naznačujú, že kontakt so zvieraťom by mohol mať potenciál redukovať u ľudí agresiu.

Nadradenosť človeka nad zvieraťom?

Prírodné vedy tradične vychádzajú z predpokladu, ktorý pochádza ešte zo stredovekej teológie. Prírodu vníma ako hierarchiu – akýsi evolučný rebríček dosiahnutých úspechov. Na jeho spodnej priečke sú jednobunkové organizmy a na vrchole ľudia.

Zdá sa, že aj vedci, ktorí sa prezentujú ako ateisti, prijímajú tvrdenie, že ľudstvo je vrcholom stvorenia a vládne všetkým ostatným tvorom. Tento predpoklad však môže byť neopodstatneným predsudkom, a to ako na úrovni vedeckej, tak spirituálnej. 

Na vytrvalom úsilí nájsť vedecké opodstatnenie pre tézu o ľudskej nadradenosti je pozoruhodné, že v týchto otázkach často zlyháva. Je zrejmé, že ľudia disponujú schopnosťami, ktoré zvieratá nemajú, ale čím viac poznatkov o nich nadobúdame, objavujeme u nich čoraz viac schopností, ktoré človeku chýbajú.

Je jasné, že keby sme mali so zvieratami súťažiť na olympijských hrách, mnoho zlatých medailí by sme domov nepriniesli. Človek nevie behať tak rýchlo ako gepard, plávať tak dobre ako ryby alebo dvíhať také ťažké bremená ako slon.

Prekvapujúce je, že ak by sme definovali inteligenciu ako schopnosť riešiť problémy v záujme prežitia, ani v takom prípade by sme neboli jasnými víťazmi. Napríklad úsmevné ľudské úsilie vyrobiť kontajner na odpadky nedobytné pre medvede veľakrát skončilo zistením, že chytrejší je medveď. 

Na svete existuje toľko foriem ducha, koľko je druhov. Keby sme sa dokázali zbaviť posadnutosti ľudskou nadradenosťou, všimli by sme si, že sa v týchto nespočetných formách ducha prejavuje samotná podstata života.