Znižuje soľ krvný tlak? 6 mýtov o soli, ktorým možno veríte aj vy

Soľ je neoddeliteľnou súčasťou nášho jedálnička. Aj preto o nej kolujú mnohé mýty a polopravdy, ktoré nie je vždy ľahké odhaliť. Vedeli ste napríklad, že himalájska a morská soľ nie sú až také zdravé, ako sa o nich hovorí? Zistite, čo ďalšie o soli nie je pravda. 

Mýtus č. 1: Potraviny s nižším obsahom sodíka nemajú žiadnu chuť

Neznamená, že čím menej soli do jedla pridáte, tým viac bude bez chuti. Existuje množstvo alternatív, ktorými ju môžete nahradiť. Začnite experimentovať napríklad s výraznejšími bylinkami (tymiánom alebo rozmarínom), rôznymi typmi korení či šťavou z citrusov. Zvýrazníte tým prirodzenú chuť jedla. 

Aj spôsob prípravy, či už v tlakovom hrnci, alebo „sous-vide“ (francúzska technika varenia, v ktorej varíte vákuovo balené potraviny pri nízkej teplote), pomáha zvýrazniť chuť.1 

Navyše už po pár týždňoch budú vaše chuťové poháriky citlivejšie a budete tak potrebovať soliť menej.

tip na článok:

Prečo z niektorých potravín priberiete viac ako z iných?

Výživa
Prečítať

Mýtus č. 2: Najlepšie je, keď nesolím vôbec

Soľ je základná živina, ktorú naše telo potrebuje na správne fungovanie. Aj príliš málo soli nám preto môže ublížiť. Niektoré štúdie naznačujú, že jej nedostatok môže spôsobiť nízky krvný tlak, zvýšenú hladinu tukov v krvi či dehydratáciu. 

Sodík totiž zohráva významnú úlohu pri riadení rovnováhy tekutín v našom tele. Ak ho máme málo, môže sa stať, že sa potrebná voda v organizme neudrží. Riziko nízkeho krvného tlaku zase vzniká najmä u tých, ktorí ho majú pri dennej dávke sodíka v norme.2 

Zdroj: Bigstock.com

Určité množstvo soli je v jedálničku dôležité aj pre jód, ktorý sa do nej pri spracovaní pridáva. Je to preto, že sme ho v minulosti v našich končinách neprijímali dostatok. Spôsobovalo to, že v 50. rokoch minulého storočia malo až 80 % dospelých žien v oblastiach Slovenského rudohoria, na Žitnom ostrove a severozápade Slovenska endemickú strumu (nadmerne zväčšené žľazy). 

Vďaka rozsiahlym prieskumom od MUDr. Juliána Podoby a následnej jodizácii kuchynskej soli u nás choroba vymizla a s ňou aj súvisiace neuropsychické degenerácie (kreténizmus).3 

Mýtus č. 3: Jedlo zvyčajne nesolím, takže neprijímam príliš veľa sodíka

Sodíka prijímame často viac, ako si uvedomujeme. Nenachádza sa totiž len v soli, ale vyrába sa z neho aj jedlá sóda, ktorú bežne používame pri pečení. Sodík je aj v niektorých liekoch a jeho množstvo je často nie úplne zanedbateľné.

Veľkú nálož sodíka môžete získať aj:

  • zo slaných pochutín, ako sú čipsy či slané tyčinky,
  • údenín a tvrdých syrov, pretože soľ je súčasťou procesu výroby,
  • marinád a dochucovadiel, napríklad sójová omáčka, kečup,
  • zo zeleniny v slanom náleve, pretože soľ je vynikajúci konzervant,
  • z hotových jedál, ako sú instantné omáčky na cestoviny,
  • z niektorých cereálií, v ktorých sa sodík využíva na zvýraznenie chuti alebo ako konzervant.4
tip na článok:

Biele pečivo sa zbytočne démonizuje. Niekedy je jedinou záchranou, hovorí nutričná terapeutka

Rozhovor Výživa
Prečítať

Koľko soli si môžeme denne dopriať?

Veľmi často si neuvedomujeme, v akom množstve ju denne prijímame. Denná odporúčaná dávka je pre dospelého človeka približne 2 300 mg sodíka, čo predstavuje jednu čajovú lyžičku soli. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ju však väčšina z nás značne prekračuje. U dospelých ľudí je to až dvojnásobok odporúčanej dávky.5 

Mýtus č. 4: Soľ mi zaručene zvýši krvný tlak 

Citlivosť krvného tlaku na sodík sa líši od človeka k človeku. Niektorým môže spôsobiť hypertenziu (vysoký krvný tlak), ktorá zvyšuje riziko, že vaše srdce nebude správne pumpovať krv do celého tela.6

Aj prehľad 20 štúdií z roku 2020, ktorý zahŕňal takmer 617 000 účastníkov, dokazuje, že zvýšenie denného príjmu sodíka o 1 gram viedlo k vyššiemu riziku srdcových chorôb o 6 %.7 

Dôvera pomáha k zdravému srdcu. Liečite sa na vysoký krvný tlak? Naše odborníčky vám poradia. 
Prejsť

Iné štúdie však prišli s menej presvedčivými výsledkami. Podľa nich nemáme dosť dôkazov na to, aby sme na 100 % potvrdili, že existuje spojenie medzi vysokým príjmom sodíka a srdcovými chorobami.

Zdroj: Bigstock.com

Nedávny výskum z roku 2021 však zistil, že keď ľudia s hypertenziou obmedzili príjem sodíka, zaznamenali prudší pokles krvného tlaku ako ľudia bez hypertenzie.8 Aj pre tieto zistenia potrebujeme ďalšie skúmanie, ktoré sa zameria nielen na ľudí s chorobami srdca, ale aj bez nich. Niet však pochýb, že ak už máte problémy so srdcom, obmedzenie soli vám skôr pomôže, ako uškodí

Mýtus č. 5: Himalájska či morská soľ je zdravšia ako obyčajná

Najväčší rozdiel medzi morskou a kuchynskou soľou je v chuti, štruktúre a spôsobe spracovania. Morská soľ sa získava odparovaním morskej vody a je minimálne upravovaná. Môžeme v nej tiež nájsť stopové prvky minerálov. Aby ste sa však aspoň priblížili dennému odporúčanému množstvu draslíka, železa a vápnika prospešného pre vaše telo, museli by ste ju jesť vo veľkom množstve.

Viaceré zdroje uvádzajú, že čajová lyžička morskej soli obsahuje 2 000 mg sodíka, zatiaľ čo kuchynská 2 300 mg. Nie je to však preto, že ho morská soľ obsahuje menej. Je totiž objemovo väčšia, a tak sa jej na lyžičku zmestí menej. Obe soli tak majú rovnaký obsah sodíka (40 %)

Himalájsku soľ rozoznáte podľa typickej ružovej farby, ktorú spôsobuje malé množstvo železa. Podobne ako pri morskej, aj himalájska soľ obsahuje malé množstvo minerálov. Je však tiež zanedbateľné. Za deň by ste jej museli zjesť takmer 2 kilá, aby ste získali dennú dávku draslíka. Podľa veľkosti kryštálov obsahuje v jednej čajovej lyžičke od 2 000 do 2 200 mg sodíka, čo sa od kuchynskej soli príliš nelíši.9

Presný obsah sodíka zistíte na každom obale soli, preto ho vždy skontrolujte, pretože sa môže podľa značky líšiť. 

Zdroj: Bigstock.com

Mýtus č. 6: Nemám vysoký krvný tlak, môžem teda soliť, koľko chcem

Keď jeme veľa soli, náš organizmus vylučuje viac vápnika cez moč. Tento vápnik môže niekedy odobrať priamo z kostí, čo môže viesť k ich oslabeniu a zvýšiť riziko osteoporózy – ochorenia, ktoré spôsobuje rednutie kostí. 

Štúdia na ženách po menopauze ukázala, že tie, ktoré mali v moči vyšší výskyt sodíka, teda viac solili, mali väčšiu stratu hustoty kostí v bedrovej oblasti. Soľ v strave tak môže ovplyvniť zdravie kostí rovnako významne ako príjem vápnika. Ďalšie štúdie potvrdili, že zníženie príjmu sodíka môže zlepšiť hladinu vápnika v tele. Mohlo by to tak pomôcť spomaliť prirodzenú stratu kostnej hmoty, ku ktorej s vekom dochádza.10