Nočné desy: Možno ani neviete, že ich máte

Je noc a ticho zrazu preruší plač, výkriky a niekedy aj búchanie, ktoré idú z vedľajšej postele či izby. V prvom momente asi spanikárite, keď vidíte, ako váš partner či dieťa nevníma, no pritom vyvádza, akoby mu išlo o život. Zmieta sa v nočnom dese. Poradíme vám, ako jeho epizódu rozpoznáte od nočných môr, aj ako sa s týmito nepríjemnými poruchami spánku popasovať.

Keď nám sny nedajú spávať

Počas spánku sa nám v mysli objavujú sny. Sú to halucinácie, ktoré sa môžu objaviť počas všetkých fáz spánku. Tie najživšie a často zapamätané sa dejú počas fázy REM. Sníva sa každému a asi dve hodiny, no väčšinu snov si nepamätáme. Výskum hovorí, že až 65 % toho, čo vidíme v snoch, sa spája so zážitkami, ktoré sa nám udiali počas dňa. Niekedy v noci pracujeme, dovolenkujeme, randíme. Nie je výnimočné, že sa nám snívajú úsmevné až absurdné veci.1,2,3 

Každý sa občas v spánku stretáva aj s negatívnymi zážitkami a má nepríjemné zlé sny. Zlému snu, ktorý nás prebudí, hovoríme nočná mora. Nočné mory sú živé sny, ktoré sa vyskytujú častejšie počas fázy REM. Bežnejšie sú v druhej polovici noci. Je normálne, že keď sa z nočnej mory prebudíme, uvedomujeme si veľmi presne, čo sa v nej stalo. Môžeme byť teda po nej rozrušení a uzkostní. Tento stav často sprevádzajú aj fyzické príznaky – potíme sa a srdce nám bije inak.4,5 

Niektorí ľudia zase v noci trpia nočnými desmi. Hovorí sa im aj nočné terory. Odlíšiť ich od nočných môr pomôže niekoľko typický znakov. Nočné desy sa objavujú hlavne vo fáze NREM, keď je nepravdepodobné, že sa počas epizódy prebudíte a budete si ju pamätať. To ale platí najmä u detí. U dospelých sa des môže objaviť v akejkoľvek fáze spánku, preto si ho často pamätajú.6,7,12, 

Na rozdiel od nočnej mory nie je človek počas desu úplne prebudený. Väčšinou spí a zobudíme ho len veľmi ťažko. Ak sa nám to podarí, býva dezorientovaný, netuší, čo sa prihodilo. A to aj napriek tomu, že predtým kričal, plakal, mlátil okolo seba či dokonca vyskočil z postele.4

Prečo sa posteľ mení na bojisko? 

Sny a s nimi súvisiace poruchy spánku sú pre vedcov stále veľkou záhadou. Preto podľa viacerých zdrojov nevedia celkom presne určiť, prečo trpíme nočnými morami a desmi. 

Niektorí sa prikláňajú k názoru, že nočné mory sú len znakom živej predstavivosti, iní sú presvedčení, že pramenia z hlboko zakorenených udalostí alebo traumatických zážitkov. Dôkazom toho je pre nich aj fakt, že asi polovica ľudí, ktorí trpia posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD), má opakujúce sa nočné mory. Často sa objavujú aj u ľudí s hraničnou poruchou osobnosti. Spustiť ich ale môže aj taká „maličkosť“ ako pozeranie hororu pred spaním. 12,13,14 

tip na článok:

Aj veľa premýšlania škodí. Porazte overthinking raz a navždy

Stres
Prečítať

Nočné desy sú poruchou prebudenia, akýsi prechodný a nestabilný stav medzi hlbokým spánkom. Ten môže nastať ako reakcia na traumu či chronický stres. Odborníci sa domnievajú, že nimi trpia ľudia s poruchami duševného zdravia, ktoré súvisia s náladou, ako sú depresie, úzkosť či bipolárna porucha. 

Riziko, že sa stretnete s nočnou morou alebo desom, býva aj v prípade, že máte iné poruchy spánku – spánkové apnoe či syndróm nepokojných nôh. Desy a mory sa môžu vyskytnúť, aj keď máte horúčku alebo ako reakcia na obrovskú únavu či časový posun. 10, 11,12 

Iná skupina vedcov si zase myslí, že nočné mory i desy pramenia z chemickej nerovnováhy v mozgu. Spôsobiť ich môžu rôzne látky – lieky, drogy či alkohol, ktoré rovnováhu a procesy v mozgu narúšajú. 

Podľa výskumov sú to najmä sedatíva (lieky na upokojenie), beta-blokátory (bránia účinkom hormónov ako adrenalín), amfetamíny (stimulanty centrálneho nervového systému), pri ktorých je veľká pravdepodobnosť, že spôsobia nočné mory. Viesť k nim môže aj odvykanie od týchto látok či od drog a alkoholu..14,15 

Úlohu pri nočných desoch zase zohráva aj genetika a rodinná predispozícia. Výskum hovorí, že ak nimi trpíte, je tu 96 % šanca, že ich má aj iný člen rodiny.16 

„Detské choroby“, ktoré trápia čoraz viac dospelých 

Nočné desy sú jednoznačne bežnejšie u detí. Vedci zistili, že sa vyskytujú až u 30 % z nich. Najčastejšie je to u predškolákov, vo veku od 3 do 7 rokov, často ustupujú do 10 rokov. Desy však nie sú len detskou záležitosťou. Výskum tiež odhaduje, že sa vyskytli alebo vyskytujú aj u 1 až 2 % dospelých. No číslo môže byť ešte vyššie. Veľa ľudí si totiž tieto epizódy nepamätá a ani nemá partnera či spolubývajúceho, ktorý by ich na ne upozornil. Možno teda ani netušíte, že sa vám to deje.7, 9 

Nočné mory sa takisto vyskytujú aj u dospelých, a to oveľa častejšie než nočné desy. Prakticky každý dospelý má počas svojho života aspoň jednu nočnú moru. U 35 až 45 % z nich sa podľa výskumu vyskytnú aspoň raz za mesiac. Častejšie sa objavujú s pokročilým vekom. Nočnými morami, samozrejme, trpia aj deti. Výskum hovorí, že sa s nimi stretne až 75 % z nich. Zvyčajne sa objavujú vo veku 3 rokov a vrcholia vo veku 6 –10 rokov. 12, 17, 18

Ako mám postupovať, ak má niekto nočnú moru alebo des? 

V prípade nočných môr, po hrozivých snoch, ktoré majú v živej pamäti, sú citlivejšie najmä deti. Pri ich výskyte pomôže:

  • Upokojiť dieťa – objatím, obľúbenou hračkou.
  • Neznevažovať jeho strach, no zároveň ho uistiť, že sa nemá čoho obávať. 
  • Povzbudiť ho, aby spalo vo vlastnej posteli.
  • Uložiť ho do postele a „pomôcť“ mu opäť zaspať.
  • Ubezpečiť dieťa, že ste blízko, napríklad tým, že necháte dvere detskej izby otvorené. Pri ustráchanom dieťati by ste ich nemali zatvárať nikdy.
  • Rozprávať sa s ním cez deň o nočných morách, ale aj o tom, čo ho trápi.12,19

Pri nočnom dese je to zložitejšie bez ohľadu na to, či ide o dieťa alebo dospelého. Ako sme spomínali, postihnutý počas epizódy o sebe často vôbec nevie. Nevníma, že naňho hovoríte a pokúšate sa ho upokojiť. Pri nočných desoch je dôležité riadiť sa týmito odporúčaniami: 

  • Zostaňte pokojný a počkajte, kým epizóda odznie. 
  • Pristupujte k človeku s desom veľmi opatrne, pretože vás môže nevedomky napríklad aj udrieť.
  • Dávajte pozor, aby si neublížil.
  • Netraste ním, nesnažte sa ho „násilne“ zobudiť. Vo väčšine prípadov to situáciu a jeho paniku skôr zhorší.
  • Skúste ho upokojiť uspávankou, prihovorením sa pokojným, tichým hlasom. 
  • Jemne navrhnite, aby sa vrátil do postele, ak sa prechádza. Prípadne ho po odznení epizódy odveďte naspäť.
  • Z dlhodobého hľadiska myslite na bezpečnostné opatrenia. Napríklad obmedzte prístup k miestam vo vnútri i vonku, kde by si mohol človek počas desu ublížiť.
  • Poskytnite mu podporu a pochopenie, povzbuďte ho, aby si viedol spánkový denník či vyhľadal lekára. 12, 9, 10 

Niekedy treba vyhľadať odbornú pomoc 

Nočné mory a desy sú stavy, ktoré vo väčšine prípadov nevyvolávajú obavy, neohrozujú naše zdravie. Nočné desy u detí podľa výskumu dokonca samy zmiznú. Niekedy sa to však nestane alebo sa vyskytnú aj v dospelosti. Môže sa tiež stať, že vám prerastú cez hlavu a budete sa musieť obrátiť na odborníka. 

  • Ak sa nočné desy vyskytujú viackrát za noc alebo pravidelne. 
  • Majú neobvyklé prejavy, ktoré by mohli ukázať na záchvatové ochorenie – zášklby, slinenie, pohryznutie, pomočenie.
  • Trpíte nedostatkom spánku, ktorý ovplyvňuje váš každodenný život,
  • Vedú vás k nespavosti – máte stres či obavy zo spánku, doslova odmietate ísť spať.
  • Počas epizódy ste si ublížili alebo by ste mohli ublížiť sebe či niekomu inému.
  • Ak sa vám či dieťaťu stále vracia rovnaká nočná mora.

Ak ste na niektorú z otázok odpovedali „áno“, obráťte sa na svojho praktického lekára či pediatra, ktorý vás alebo dieťa pošle k vhodnému odborníkovi, napríklad k neurológovi alebo psychológovi. 9,10,12, 20

tip na článok:

Prečo sa každú noc budíte v rovnakom čase?

Spánok
Prečítať

Dajú sa nočné mory a desy liečiť? 

Nočné desy sa nedajú odhaliť žiadnym testom. Prísť na ne pomôže rodinná anamnéza (história chorôb) či podrobný popis epizódy svedkov. Zatiaľ neexistuje ani špecifická liečba.

Desov sa môžeme zbaviť, ak nájdeme ich príčinu a dokážeme ju odstrániť. Ak je napríklad spúšťačom traumatická udalosť alebo stres, pomôžu terapie (psychoterapia, relaxačná terapia, hypnóza) či techniky zvládania stresu. Odborník vás takisto poučí o tom, ako nočný teror zvládať, a ako si vybudovať zdravú spánkovú rutinu.

Ak sú nočné desy veľmi časté, riešia sa niekedy aj plánovaným prebúdzaním. Využíva sa pri ňom fakt, že sa desy vždy objavujú v približne rovnakom čase. Preto im môžeme zabrániť, ak človeka 15 –30 minút predtým, ako sa začnú, zobudíme. Avšak budiť postihnutého pred epizódou vás oberá o spánok rovnako ako samotný nočný des. 9, 20

Preto sa vyvíjajú zariadenia, ktoré to spravia za vás. Jedným z nich je The Lully Sleep Guardian (vo voľnom preklade Strážca pokojného spánku), ktorý zhotovili na Stanfordskej univerzite. Je to bezdrôtové zariadenie, ktoré sa nastavuje pomocou aplikácie. Umiestni sa pod matrac a 3 minúty jemne vibruje, aby pomalými vlnami prerušilo spánok. 

Prvotné výskumy ukázali, že liečba môže byť účinná dokonca už v prvom týždni. Odhaduje sa, že znižuje počet epizód spánkového teroru o 80 %. Zariadenie je ale na trhu krátko na to, aby boli známe jeho dlhodobejšie účinky či nebodaj následky. Objavujú sa napríklad obavy z narušenia hlbokého spánku. Preto vám pred používaním akýchkoľvek zariadení odporúčame poradiť sa s vaším lekárom. 21

Špecifické testy neexistujú ani na odhalenie nočných môr. Doktor vás ale môže poslať na noc do spánkového laboratória. Počas spánku budú monitorovať rôzne vaše funkcie ako tlkot srdca, mozgové vlny, dýchanie, hladinu kyslíka v krvi, pohyby očí či nôh, svalové napätie. 

Ak má lekár podozrenie, že za nočnou morou stojí psychická diagnóza, pošle vás k odborníkovi na duševné zdravie, ktorý následne odporučí aj vhodný postup. Pri psychických poruchách sa často nasadia lieky.

Liečba nočných môr takisto neexistuje, opäť je dôležité nájsť a odstrániť príčinu. Pomôcť môžu už spomínané terapie, skúšajú sa rôzne techniky navodenia „vedomých“ snov, opakujúce sa nočné mory sa praktizujú s alternatívnym, priaznivejším koncom. 12, 22, 23, 

Predchádzajte nočným morám a desom zdravým spánkom i kreativitou 

Podobne ako pri iných poruchách spánku, aj pri epizódach zlých snov, nočných môr či desov, je niekoľko jednoduchých vecí, s ktorými im nedáte šancu. 

  • Zaveďte mať zdravú spánkovú rutinu – napríklad obmedziť kofeín, alkohol aj tzv. modré svetlo, nepracovať v posteli. 
  • Naučte sa relaxovať a vypnúť, eliminujte stres.
  • Budujte si psychickú odolnosť, naučte sa spracovávať pocity. Uvedomte si, že najmä menšie deti to ešte nevedia, preto ich v tom treba podporiť. Vytvorte im hravé prostredie, kde sa môžu vyrozprávať, vrátiť sa k zážitkom a vyrovnať sa s nimi, 
  • Skúste zahnať nočné mory kreatívne. Vyrobte s dieťaťom sprej proti príšerám, lapač zlých slov alebo vyberte plyšovú hračku, ktorá ho bude v noci chrániť, 
  • Venujte sa pred spaním pokojnej činnosti. Neriešte v posteli problémy, pozrite si komédiu radšej než strašidelný film, 
  • Dodržiavajte pravidelný režim a snažte sa dosiahnuť počet hodín spánku primeraný veku, 
  • Veďte si spánkový denník, 
  • Pokúste sa vysporiadať s vecami, ktoré vám spôsobujú stres alebo úzkosť. 6, 10, 12, 20, 24

odporúčané články:

Pridať komentár

Zadajte meno
Nesprávny email
Zadajte komentár