Prečo niektorí ľudia čelia životným výzvam lepšie ako iní?

Dodržiavanie nariadení vlády, čiastočné obmedzovanie pohybu, prispôsobenie sa zmenám v práci, ale i v bežnom fungovaní rodiny, preveruje našu odolnosť už dlhé mesiace. Pre každého z nás je veľmi dôležité dokázať zvládať tieto zmeny, odolávať stresu a tlaku každodenných výziev, čeliť sklamaniam či chybám.

Známy psychológ Kenneth Nowack¹ sa snažil viac než 20 rokov pochopiť, prečo niektorí ľudia aj napriek nepriaznivým udalostiam v živote zostávajú fyzicky a psychicky zdraví. Iní pritom majú väčší sklon k negatívnym následkom, či už na fyzickom zdraví alebo na životnej spokojnosti. 

Každý z nás niekedy zažije nečakané udalosti alebo náročné životné okolnosti. Rozdiel medzi ľuďmi je však v tom, ako na ne zareagujeme a ako sa s nimi vyrovnávame. Schopnosť popasovať sa s krízami a nepriazňou osudu sa považuje za najtypickejšiu schopnosť človeka. 

Čo je to reziliencia?

Rezilienciu môžeme pokladať za odolnosť, pružnosť, nezdolnosť či húževnatosť,2 schopnosť človeka adaptovať sa na zmenu,3  alebo aj za úspešné prekonanie ťažkostí života bez ujmy na zdraví.4

V minulosti si odborníci mysleli, že ide o vrodenú osobnostnú črtu človeka, no s odstupom času sa zhodujú, že na odolnosť vplývajú aj iné faktory a je výsledkom napríklad jeho vzťahov, spoločnosti alebo kultúry, v ktorej žije.⁵

Polizzi a jeho tím kolegov zistili, že ľudia, ktorí po útoku z 11. septembra našli zmysel v hodnotách priateľstva, sociálnych väzieb, súcitu, solidarity a zodpovednosti, mali po tejto udalosti nižší psychologické následky a zvýšili svoju rezilienciu.⁶ Rozdielom oproti tým s horšími následkami bolo práve ich pozitívne vnímanie situácie

Posledné výskumy však naznačujú, že existujú minimálne tri smery vývoja, ktoré nasledujú po nepriaznivých životných udalostiach v živote človeka. Závisia od osobnosti človeka, ktorý prežíva životnú výzvu, či od intenzity a trvania okolností.

Tri reakcie na nepriazeň osudu⁷

1. Zranenie

U niektorých ľudí zanechávajú traumatizujúce udalosti negatívne následky. Môžu nimi byť  pretrvávajúce zdravotné komplikácie alebo psychické ťažkosti. Reziliencia často chýba u ľudí, ktorí sú opakovane vystavovaní napadnutiu, zneužívaniu, strate partnera alebo dieťaťa, či zdravotnému postihnutiu. 

Dobrou správou je, že väčšina ľudí pociťuje negatívne následky krátkodobo a dokáže sa vrátiť na zdravú psychickú a fyzickú úroveň ako pred nepriaznivou udalosťou.

2. Reziliencia

Spomínaný Nowack vo svojom výskume zistil, že reziliencia je silnou schopnosťou ľudí, ktorí čelia nepriazni osudu. Túto schopnosť odolnosti je možné cielene zlepšovať tréningom osobnostného rozvoja a koučingom. 

Pacienti s autoimunitnou poruchou, ktorí sa zúčastnili 12-týždňového komplexného programu zameraného na zvládanie stresu, diétu či cvičenie, hlásili zlepšenie svojej životnej pohody, odolnosti aj miery depresie v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá sa programu nezúčastnila.

3. Rast a rozvoj

Najznámejší výrok Friedricha Nietzscheho znie: „Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“ Ako príklad by sme mohli uviesť aj tzv. teóriu rozbitej vázy. Predstavte si, že vo vašom dome stojí na významnom mieste jedna stará, veľmi významná a cenná váza. Jedného dňa okolo vázy prejdete, nechtiac ju zhodíte a váza sa rozbije. Na podlahe vám po cennej váze ostanú len črepiny. Čo urobíte? Pozbierate všetky črepiny a pomocou lepidla sa pokúsite vázu zlepiť do pôvodného stavu alebo ich pozbierate a vyhodíte do koša? Alebo máte ešte jednu možnosť, zoberiete všetky krásne farebné kúsky a použijete ich na vytvorenie niečoho nového, napríklad krásnej pestrofarebnej mozaiky. 

Dnes už máme množstvo dôkazov, že niektorí ľudia po prekonaní ťažkých životných udalostí prežívajú pozitívne zmeny. V psychológii sa táto pozitívna zmena nazýva posttraumatický rozvoj.⁷ Ľudia, ktorí prežili traumatizujúce udalosti, sa s nimi nielen vyrovnali, ale našli v nich aj zmysel, zmenili priority a posilnili svoje sociálne väzby s ostatnými. Dá sa povedať, že rozbitú vázu povýšili na krásnu mozaiku.

Ste dosť odolní?

Jedným zo spôsobov, ako zistiť, či sme v nepriaznivom období dostatočne odolní a flexibilní, je porovnať svoju životnú spokojnosť a pohodu zo začiatku roka s naším terajším prežívaním spokojnosti. 

Prípadne si rozdeľte uplynulý rok na viacero časových úsekov a porovnajte svoju úroveň spokojnosti medzi nimi. Pomocou tohto jednoduchého spôsobu si pravdepodobne všimnete, že vaša spokojnosť so životom je teraz v porovnaní so začiatkom roka 2020 menšia.

No väčšina z nás má sklon vrátiť sa „do svojho zaužívaného normálu“ či k pôvodnému nastavenia životnej pohody hneď po tom, čo sa prispôsobí zmenám, ktoré nastali napríklad počas pandémie Covid-19. 

Naša odolnosť pramení z každodenného tréningu

Možno ste si mysleli, že tí najodolnejší sú práve tí, ktorých nepostretli príliš ťažké životné situácie, a preto sú ešte nezlomení. Alebo naopak, najodolnejší sú tí, ktorých stretlo v živote nešťastie a veľké životné výzvy. 

Nie je to tak. Výskum dáva odpoveď aj v tomto prípade. Je ňou každodenný tréning.¹ Najodolnejšími nás robí dennodenné praktizovanie meditačných cvičení, mindfulness (všímavosti), odpúšťania či vďačnosti.

1. Precvičujte relaxačné metódy

Tzv. autogénny tréning je založený na používaní sugestívnych metód pod dohľadom terapeuta. Metódu môže po nácviku praktizovať človek aj sám. 

Pomocou tejto metódy sa sústreďujeme na navodenie príjemných pocitov, stavu hlbokého uvoľnenia a pokoja. Tento hypnóze podobný stav má pozitívny účinok na celé duševné rozpoloženie, ale aj na organizmus. 

Ďalšími populárne a overené metódy, ktoré rovnako chránia naše zdravie a pohodu, sú praktizovanie tzv. mindfulness, teda všímavosti, alebo meditácia.

2. Posilňujte a využívajte podporu svojho okolia

Toxické medziľudské vzťahy sú vážnym rizikovým faktorom, ktorý značne vplýva na naše zdravie. Preto budovanie vzťahov, posilňovanie a využívanie podpory našej rodiny, priateľov či kolegov je pre nás nesmierne dôležité.

Hlavne kvalita vzťahov má priame účinky na fyzické zdravie aj emocionálnu rovnováhu a tlmí negatívne dôsledky stresu.

3. Buďte vďační

Venujte každý deň aspoň chvíľu premýšľaniu o tom, čo máte vo svojom živote radi. Urobte si večerný rituál pred spaním a zrekapitulujte si deň. Svoju pozornosť upriamte na jednu vec, ktorú si ceníte a ste za ňu v ten deň vďační. Vedomé praktizovanie vďačnosti má pozitívny vplyv na vaše emocionálne prežívanie a tiež na vaše vzťahy.

4. Hľadajte zmysel svojho života

Existuje už množstvo dôkazov, že nájdenie zmyslu a účelu v živote pomáha ľuďom vyrovnať sa s tými najťažšími životnými výzvami.

Má pre vás zmysel vaša práca?

Na záver už treba podotknúť, že každý z nás je jedinečný a neexistuje univerzálny recept, ktorý by fungoval pre nás všetkých. Spomínané techniky a prístupy sú však založené na dôkazoch a výskumoch, zameraných na zvládanie stresu, vyrovnávanie sa s nepriazňou osudu a posttraumatický rozvoj.

Obsah na Akobuk.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje:
  1. Nowack, K. (2020) Building Resilince During COVID-19: Who is the Hardy? 
  2. Šolcová, I. (2009) Vývoj resilience v dětství a dospělosti. GRADA Publishing, a.s.
  3. Brooks, R.B.(2005) The power of parenting. In: Brooks, R.B., Goldstein, S. (eds.):Handbook of resilience in children. Kluwer Academic Press
  1. Szobiová, E. (2013) Súčasné prístupy k tvorivosti a reziliencii: Životný štýl, tvorivosť a reziliencia adolescentov. Univerzita komenského Bratislava
  2. Ungar, M. (2005) Pathways to resilience Among Children in Child welfare, Corrections, Mental health and educational settings: navigationand negotiation. Child and youth care forum journal. Springer Netherlands, 34,6.
  3. Polizzi, C., Lynn, S.J., Perry, A. (2020) Stress and coping in the time of covid-19: Pathways to resilience and recovery. Clinical Neuropsychiatry, 17 (2), 59-62
  4. Joseph, S.(2011) What doesn’t kill us: the new psychology of posttraumatic growth. Basic Books
Zobraziť viac zdrojov

Pridať komentár

Zadajte meno
Nesprávny email
Zadajte komentár