Quiet quitting: Mladí už nechcú žiť len pre prácu

Quiet quitting (tichý odchod) sa do širšieho povedomia dostal vďaka virálnym videám na sociálnej sieti TikTok. „Práca nie je váš život. Vaša hodnota nie je definovaná tým, koľko zarobíte,“ upozornil jeden z jeho používateľov v júli 2022. Táto myšlienka sa začala rýchlosťou blesku šíriť najmä u generácie Z. Mladí ľudia zdieľajú svoje príbehy o vyhorení a nedostatku motivácie pod hashtagom #quietquitting a navzájom sa povzbudzujú, aby sa nenaháňali za úspechom. Je „tichý odchod“ len výstrelkom alebo novodobým prístupom k práci, ktorý si osvojí čoraz viac ľudí?

Ak sa uchýlite k tichému odchodu, neznamená to, že podáte výpoveď

Hlavnou myšlienkou tichého odchodu je, že svoju prácu budete robiť aj naďalej, no len do požadovaného minima. Nebudete robiť nič navyše, nebudete prichádzať s novými nápadmi, ani sa viac vzdelávať či angažovať do diania vo firme. 

Ak sa rozhodneme pre quiet quitting, neznamená to, že začneme zanedbávať svoje povinnosti. Úlohy vypracujeme načas, no odmietneme zadania, na ktoré nie sme špecialisti alebo sú nad rámec našich povinností. 

Prečo sa z quiet quittingu stal populárny trend? 

Myšlienka iného prístupu k práci sa začala šíriť na sociálnej sieti TikTok v júli 2022. Stotožňuje sa s ňou čoraz viac ľudí, najmä však mladšia generácia. Môže za to aj pandémia, kvôli ktorej sa zmazala pomyselná hranica medzi prácou a voľným časom. Mnohí sme nechodili fyzicky do práce, do kancelárií, a miesto, kde sme predtým oddychovali, sa stalo aj naším pracoviskom. 

Podľa americkej analytickej a poradenskej spoločnosti Gallup až 50 % Američanov v tomto roku uviedlo, že sa riadia princípmi quiet quittingu.1 Tichý odchod teda nie je len fenoménom sociálnych sietí. Potvrdzuje to aj organizačná psychologička Kristina Pomothy: „Prieskum ukázal, že ide o viac ako len hashtag zo sociálnej siete TikTok. Čísla ukazujú, že má významnejší vplyv, ktorý začal oveľa skôr, ako sa tento fenomén preslávil prostredníctvom sociálnych sietí.“ 

Organizačná psychologička Kristina Pomothy

Kristina Pomothy je zakladateľkou platformy pre wellbeing a vedomé podnikanie Under the Apple Tree. Pôsobila takmer 10 rokov ako nezávislá konzultantka v oblasti riadenia zmeny a organizačnej psychológie. Vyštudovala organizačnú a sociálnu psychológiu na London School of Economics. Pracovala tiež ako výskumníčka a poradkyňa v oblasti rozvoja inovačných ekosystémov. Vzdelanie v organizačnej psychológii dopĺňa o terapeutický výcvik. Venuje sa najmä prepojeniu medzi rozvojom lídrov a prevenciou v oblasti duševného zdravia.

Veľká rezignácia ako odpoveď na vyhorenie

S niečím podobným, ako je quiet quitting, sme sa stretli už aj na jar po návrate z home officu. Tento jav označil Anthony Klotz, docent manažmentu na Mays Business School na Texaskej A&M Univerzite ako „veľkú rezignáciu“. Podľa neho sa prístup k pracovnému životu po pandémii zmenil. Zamestnanci si na prácu z domu zvykli, a tak sa nie všetci chceli vrátiť do kancelárií. 

Hovorí tiež, že zažívali vo vyššej miere syndróm vyhorenia a to ich prinútilo prehodnotiť, čo je v ich živote dôležité. Uvedomili si, že práca až tak neprispieva k celkovému šťastiu. Rozhodli sa preto presmerovať svoju energiu inam – na rodinu, cestovanie či nové koníčky. Pán Klotz však takisto podotýka, že počas tohto neistého obdobia sa veľa zamestnancov, ktorí by inak podali výpoveď, rozhodlo v práci zostať.

Preto hneď, ako sa situácia zlepšila a stabilizovala, nastala pre nich ideálna príležitosť na životné zmeny.2 „Nie je prekvapením, že to prišlo práve po pandémii. Počas nej sme totiž mali možnosť zmeniť zaužívanú pracovnú rutinu. Práca na diaľku nám umožnila prehodnotiť životné priority. Vytvorili sme si ideálnu predstavu o tom, ako chceme pracovať. Dali sme tiež priestor iným aktivitám a celkovo sme si ,upratali‛ hodnotový rebríček. Výsledkom je, že už odmietame robiť veci, ktoré nám nedávajú zmysel, pre tých, ktorí si nás ani nevážia. Nepovažujem to ale za lenivosť. V istých veciach je to veľmi zdravý prístup,“ približuje organizačná psychologička. 

Zdroj: Bigstock.com

Prečo sa rozhodneme „potichu odísť“?

Quiet quitting sa najčastejšie prejavuje po tom, ako zistíme, že naše úsilie v práci je nedocenené.3 Americká analytická a poradenská spoločnosť Gallup zaznamenala v roku 2022 u generácie Z a mladších mileniálov (menej ako 35 rokov) výrazný pokles pocitu, že sa o nich v práci starajú a majú dostatok príležitostí na rozvoj.4 Väčšina týchto ľudí si preto začne hľadať nové miesto alebo sa uchýli k tichému odchodu. 

„Quiet quitting je prirodzená reakcia na predchádzajúce udalosti. Je odpoveďou na kultúru naháňania sa za úspechom, pandémiu, ekonomickú neistotu či polarizáciu spoločnosti a pretrvávajúce klimatické hrozby mimo organizácie. Takisto k nemu prispeli aj tlak a nerealistické očakávania vo vnútri firiem, nezmyselné procesy, mikromanažment či neadekvátne finančné ohodnotenie. Považujem to za logickú odpoveď na toxickú firemnú kultúru a tiež globálne a lokálne krízy v spoločnosti,“ vysvetľuje organizačná psychologička. 

Naučí nás quiet quitting spomaliť?

Zahĺbili ste sa do práce niekedy až tak, že ste stratili pojem o čase? Robili ste často nad rámec svojich povinností a hnali sa za rýchlym úspechom? Možno ste uviazli v takzvanej hustle culture. Ide o anglický výraz pre životný prístup, v ktorom je na prvom mieste tvrdá práca. Voľne sa dá preložiť ako kultúra rušného života a je pravým opakom quiet quittingu.

Ľudia, ktorí v nej uviazli, takmer nikdy neoddychujú. Nedokážu to. Aj počas voľna myslia na prácu a žijú v presvedčení, že oddych im oddiali cestu k úspechu. Takisto nenamietajú, ak sa od nich vyžaduje, aby svoje úlohy dokončili nielen na čas a kvalitne, ale aj v rýchlejšom tempe, ako je bežné.5

Hustle culture je nebezpečný fenomén. Núti nás klásť na seba nereálne očakávania. Často ich podporujú aj sociálne siete. Neustále sa porovnávame s inými, hodnotíme „najlepšie a najkrajšie“ momenty ich života. Často sa obávame, či žijeme správne a robíme dosť pre svoj úspech. Vyvíjame však na seba obrovský tlak.6 Až pandémia nás donútila spomaliť a nanovo zoradiť hodnotový rebríček.

Zdroj: Bigstock.com

Dá sa s takýmto prístupom uspieť?

Obávate sa, že keď sa uchýlite ku quiet quittingu čoskoro stratíte svoju prácu alebo sa nikam neposuniete? Psychologička Kristina Pomothy vám vysvetlí, s čím môžete počas tichého odchodu počítať: „Ak pracujete v spoločnosti, kde sa od vás pre napredovanie očakáva vykonávanie práce nad rámec minima, zrejme neuspejete. Keď v nej však očakávajú proaktivitu a výkon nad rámec vašich povinností, musia k tomu zabezpečiť zdravé a spravodlivé podmienky a rešpektujúce pracovné prostredie. Pracovať poctivo, no zároveň neohrozovať svoje zdravie a wellbeing je zlučiteľné. 

S pravidlami nezanevriete na prácu

Kultúra zhonu, toxické pracovisko či rýchly životný štýl môže nepriaznivo vplývať na naše duševné zdravie. Aby ste na svoju prácu úplne nezanevreli a nerobili len minimum, zvážte tieto kroky, ktoré zabránia aj vyhoreniu:

  • Definujte si hranice – stanovte si svoje limity. Pamätajte, že nie všetko je naozaj naliehavé. Zistite, čo naozaj „horí“ a čo môže počkať aj do zajtra. 
  • Nebuďte stále k dispozícii – vážte si svoj voľný čas. Neodpovedajte na pracovné e-maily a správy po pracovnej dobe. Takisto si vážte aj svoj pracovný čas a odmietajte zbytočné stretnutia, ktoré vás len oberajú o čas a energiu, ktorú ste inak mohli venovať do plnenia úloh. Podľa prieskumu Stevena Rogelberga, profesora na Univerzite v Severnej Karolíne, až 31 % pracovných stretnutí považujú zamestnanci za zbytočné a chcú ich odmietnuť. V skutočnosti však nepríjmu len 14 %.7
  • Neidentifikujte sa prácou – Mnohí z nás čerpajú z práce zmysel bytia. Prílišné stotožnenie nás však skôr vystaví zvýšenému riziku na vznik úzkosti, depresie či syndrómu vyhorenia. Nezanedbávajte preto svoje koníčky a športujte.8 
tip na článok:

Rozchod, výpoveď, ale aj svadba. Ktoré udalosti sú najstresujúcejšie?

Stres
Prečítať

Tichý odchod nevyužívajú len zamestnanci 

Uchýliť sa k tichému odchodu môžu aj zamestnávatelia. Vtedy však hovoríme o quiet firingu – „tichej výpovedi“. Nedávny prieskum Linkedin News na vzorke 20 000 respondentov ukázal, že s tichou výpoveďou sa stretlo až 48 % ľudí a 35 % z nich uviedlo, že ju reálne zažili.9 Tiché prepúšťanie nemá jasnú definíciu, no má niekoľko spoločných znakov, ktorými si dá rozlíšiť: 

  • Nezaznamenali ste výraznejší posun v plate alebo pozícii po viac ako dvoch rokoch. 
  • Nedostávate žiadnu zmysluplnú spätnú väzbu. 
  • Váš manažér alebo tím líder sa vám vyhýba. 
  • Vaše nápady sa neberú do úvahy.
  • Nedostávate nové príležitosti a projekty. 
  • Nemáte možnosť profesijne rásť a vzdelávať sa.
  • Dostávate nezmyselné a nudné úlohy.10

Podľa spoločnosti Team building, ktorá sa zaoberá zlepšovaním tímovej práce v spoločnostiach, je quiet firing kontroverzným a často pasívno-agresívnym spôsobom, ako presvedčiť zamestnanca, aby podal výpoveď. Namiesto priamej konfrontácie tak preňho postupne robia pracovné prostredie neznesiteľným. 

tip na článok:

Ako sa vyrovnať so stresom? Nepomôže potláčanie emócií ani pohár vína

Stres
Prečítať

Nadriadení nemusia nevyhnutne vytvárať nepriateľské prostredie, no práca sa stáva natoľko nenapĺňajúcou, že nevidíme iné východisko, než podať výpoveď a odísť do inej spoločnosti. „Je to niečo, čo je tu už roky. Len sme to teraz moderne pomenovali. Quiet firing je súčasťou manipulatívnych mocenských hier, ktoré sa nachádzajú v každom hierarchickom systéme. Vedenie si musí uvedomiť, do akej miery dovolí podobným praktikám prežiť. Pre túto pasívne agresívnu formu lúčenia sa so zamestnancom však trpí celá firma,“ vysvetľuje psychologička Kristina Pomothy.

Nie vždy je však tiché prepúšťanie úmyselné. Niektoré znaky sú skôr výsledkom neodborného riadenia. Nedostatok spätnej väzby môže napríklad znamenať aj to, že je manažér neskúsený alebo má príliš veľa povinností a nevie si nájsť čas. Preto je dôležité uvedomiť si, či je nevhodné správanie trikom, ktorý vás má donútiť skončiť, alebo len neskúsené zaobchádzanie.11