Ste spokojní v práci? Prečo sa nad tým oplatí zamyslieť

Práca je významnou súčasťou našich životov. Je preto dôležité zaoberať sa tým, či nás naozaj napĺňa. Ako zistíte, či ste v práci naozaj spokojní?

Možno si aj vy myslíte, že pociťovať zmysluplnosť a sebarealizáciu v práci môže len malé percento všetkých ľudí. Že zmysluplnosť práce môžu nájsť len vyvolení. Tí, ktorí menia svet, vedci, ktorí hľadajú liek na uzdravenie z rakoviny, či slávni herci alebo speváci. Zvádza to myslieť si, že iba určité druhy povolaní sú zmysluplné. 

Vedecké poznatky hovoria o opaku. Za pocit  spokojnosti a šťastia zo sebarealizácie sme zodpovední my sami. Nezáleží pritom, aký typ aktivity a práce vykonávame, ale aký zmysel pre nás má a aké naplnenie v nej nájdeme. Zmysel sa dá nájsť aj v práci, ktorá nie je taká sofistikovaná, napríklad v bežnej práci predavačky, robotníka, asistenta, šoféra a podobne.

Čo znamená pociťovať zmysel v sebarealizácii?

Pri pohľade do odbornej literatúry 1 je práca jeden z troch životných cieľov človeka, ktoré napokon tvoria životný zmysel. Aj preto by sme nemali otázku zmysluplnosti toho, čo robíme, brať na ľahkú váhu. 

Rovnako sa nemôžeme uspokojiť ani s odpoveďou, že prácu robíme, lebo musíme, pre sociálne očakávania, pretože spoločnosť je nastavená tak, že práca je povinnosť. Odpoveďou by pre nás nemali byť ani peniaze. 

Zmysluplnosť práce je pre každého človeka dôležitá. Fromm2 prácu chápe ako prirodzenú aktivitu, ktorá pomáha človeku spájať sa s okolitým svetom a napĺňa tým jeho životný zmysel. Pre Morina3 je práca spôsob, akým dokážeme využiť svoju tvorivosť, silu, poznatky, zručnosti a nadanie, aby sme dosiahli svoj cieľ či uplatnenie. Inak povedané, práca je pre človeka  hlavnou aktivitou, ktorej motiváciou je dokázať vlastnú existenciu a zanechať tak po sebe nejaké stopy. 

Ak sa stane, že náhle stratíme prácu alebo sa ocitneme dlhodobo nezamestnaní, je takmer isté, že zažijeme traumatickú existenciálnu skúsenosť. Jej následkom môže byť v niektorých prípadoch aj strácanie životného zmyslu.

Ako môžeme zistiť, či nám naša práca prináša zmysel? 

Stačí si zodpovedať jednu otázku: „Je to, čo vykonávate a čím sa živíte, aj zdrojom vašej radosti, alebo je to naopak?“ 5 Podľa odpovede na túto jednoduchú otázku vieme, na čom sme. 

Ak v práci využívate svoje schopnosti a stretávate sa s veľkými výzvami, cítite sa šťastne, kreatívne a spokojne.5 6 Keď sa pohybujete v pozitívne fungujúcich spoločnostiach, dosahujete ako zamestnanec vysokú mieru spokojnosti a motivácie do práce. S tým súvisí aj pocit radosti z práce, angažovanosť, flexibilnosť a pocit zmysluplnosti. Inak povedané, vaša práca vás baví a prináša vám radosť. Ale čo to presne znamená, že vám práca prináša radosť? 

Čo znamená mať radosť v práci a čo s tým, ak ju nepociťujeme?

Kariéra a práca sú pre život a naše mentálne aj fyzické zdravie rovnako dôležité ako napríklad partnerské vzťahy. Preto netreba na nič čakať a život treba zobrať do vlastných rúk čo najskôr. 

Nepodceňujme ani otázku vlastnej motivácie a zmysluplnosti. Je priam žiadúce v honbe za kariérou niekedy spomaliť a položiť si otázky ako: 

  • Aké sú dôvody, prečo robím túto prácu?
  • Napĺňa ma to?
  • Viem si predstaviť robiť túto prácu aj v najbližších piatich či desiatich rokoch?

Pomocou týchto otázok sa vyhneme tomu, aby sme prišli v živote niekam, kam sme nikdy nechceli prísť. Prípadne, čo je omnoho horšie, vyhneme sa takzvaným strateným rokom. Skúsme si teraz položiť otázku: „Dáva mi to, čo robím dnes, zmysel aj do mojej budúcnosti?“ Ak ste odpovedali áno, ste na správnej ceste. Ak nie, nezúfajte, ale začnite hľadať svoje naplnenie v práci. 

Keď je človek nespokojný, má dôvod, motiváciu odísť zo súčasnej práce a nájsť si nové uplatnenie.8 Ak však dlhodobo ignoruje svoju nespokojnosť, môže stratiť celé  roky bezcieľnym hľadaním. 

Ďalším dôsledkom ignorovania pocitu nespokojnosti je aj to, že roky, ktoré by ste mohli  venovať naberaniu skúseností a osobnostného kapitálu, venujete pričastým zmenám práce. Treba zapustiť korene a čeliť aj vetru. Vytrvať! Pomôcť nám v tom môžu odpovede na otázky o našej motivácii. 

Čo nás najviac motivuje? 

Na motiváciu a spokojnosť v práci vplývajú vnútorné a vonkajšie faktory.9 Tie vnútorné faktory10 sú pre našu pracovnú spokojnosť a naplnenie významnejšie. Aký je rozdiel medzi vnútornými a vonkajšími faktormi?

Ak vás motivuje nový značkový telefón, notebook a služobné auto, dobrý pracovný kolektív, ak je pre vás dôležitý vzťah s priamym nadriadeným alebo s nadriadenou, ak vám najviac záleží na výške vašej mzdy, pracovnom čase, bezpečnosti pri práci, vybavení pri práci alebo kultúre vo vašej spoločnosti, potom vás motivujú vonkajšie faktory. 

Ak sú pre vás na prvom mieste slobodná voľba a autonómia pri rozhodovaní sa v práci, ocenenie za dobrú prácu, prevzatie zodpovednosti, možnosť využívať svoje zručnosti a schopnosti naplno, ak je pre vás nenahraditeľná šanca kariérne rásť a získať povýšenie, rozmanitosť práce, priestor pre vaše návrhy a možnosť podieľať sa  na rozhodovaní v pracovnej organizácii, v takom prípade sú pre vás najdôležitejšie a najviac motivujúce vnútorné faktory

Je veľmi dôležité, aby ste sa  nad svojou odpoveďou na otázku, ktoré faktory sú pre vás tie podstatné, dobre zamysleli. Má totiž pre vás určujúci význam v zbieraní osobnostného kapitálu a vašej sebarealizácii.

Spokojnosť v práci rovná sa spokojnosť v súkromnom živote?

Vzťah medzi spokojnosťou v práci10  a spokojnosťou v živote je veľmi úzky. Nespokojnosť v práci nám často zasahuje aj do života mimo nej. Nízka miera spokojnosti, či už v práci alebo živote, v nás môže vyvolať nervové napätie, apatiu, nechutenstvo či nespavosť. 

Zaoberal sa tým aj výskum11 slovenských psychologičiek Tomanovej, Čergeťovej a Bošiakovej. Zamerali sa na zamestnancov kontaktných centier, pričom analyzovali vzťahy medzi životnou pohodou, pracovnou spokojnosťou a pracovným výkonom. Výsledkom bolo zistenie, že zamestnanec spokojný s prácou cítil v živote väčšiu pohodu.

Aký je vzťah medzi sebahodnotením a  spokojnosťou v práci?

Podľa odborníkov dobré sebahodnotenie súvisí s vysokou mierou úcty k sebe.12 Ak máte úctu k sebe samému, považujete sa za hodnotných, ceníte si svoje pozitíva, ale viete aj o svojich  nedostatkoch. Naopak, ak máte nízku mieru sebahodnotenia, pociťujete k sebe nízku úctu, cítite sa bez hodnoty.

Na základe vlastného prístupu k sebahodnoteniu bola vytvorená metóda na meranie globálneho sebahodnotenia, tzv. Rosenbergova škála sebahodnotenia.13 Tá sa používa vo výskumoch, zameraných na problematiku postoja človeka k sebe samému. 

Významný vzťah spokojnosti v práci so sebahodnotou preukázal výsku Judgea a Bona.14 Podobný výskum robili aj na Slovensku psychologičky Fecková a Kopaničáková.15 Skúmali osobnostné faktory pracovnej spokojnosti. Na skúmanie úrovne sebaúcty použili spomínanú Rosenbergovu škálu. Zistili, že k spokojnosti v práci prispieva viacero faktorov. Sebaúcta obsadila v rebríčku týchto piatich faktorov druhú priečku hneď po neuroticizme. 

Mnohí autori sa v tejto súvislosti zhodujú, že človek s vyššou úrovňou sebaúcty sa s vysokou mierou zamestná v oblasti, ktorá je v súlade s ním samým, čo ho vedie k pracovnej spokojnosti.

Obsah na Akobuk.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje:
  1. LOVAŠOVÁ, S. (2014) Zmysel života mladých nezamestnaných -pilotná štúdia, Univerzita Karlova, Filozofická fakulta
  2. HALAMA, P. (2007) Zmysel života z pohľadu psychológie. Bratislava, Slovak Academic Press
  3. MORIN, E.M., (2004) The Meaning of work in modern times. In: 10th World Congress on Human Resoures Management, Rio de Janeiro
  1. BUCHTOVÁ, B. a kol. (2002) Nezaměstnanost – psychologický, ekonomický a sociální problém. Praha: Grada
  2. CSIKSZENTMIHALYI, M.(2015) Flow, Bratislava, Citadella
  3. SLEZÁČKOVÁ, A. (2012) Průvodce pozitivní psychologií: Nové přístupy, aktuální poznatky, praktické aplikace. Praha, Grada
  4. KOLLÁRIK, T. – SOLLÁROVÁ, E. a kol. (2004) Metódy sociálnopsychologickej praxe, Bratislava, Ikar
  5. FRITZSHE, B.A., PARRISH, T.J.(2005) Theories and Research on Job Satisfaction. In: Brown, S.D., Lent, R.W.(eds.). Career Development and Counseling. Putting Theory and Research to Work, New Jersey: John Wiley&Sons
  6. WARR, P. – COOK, J. – WALL, T (1979). Scale for the meansurement of some work attitudes and aspects of psychological well – being. Journal of Occupational Psychology
  7. KOLLÁRIK, T. (2002) Sociálna psychológia práce. Bratislava, UK
  8. TOMANOVÁ ČERGEŤOVÁ, I., BOŠIAKOVÁ, L. (2015) Vzťahové a interpersonálne špecifiká životnej pohody v súvislosti s pracovným výkonom zamestnancov kontaktných centier. Psychologie a její kontexty (s. 107)
  9. GRAY-LITTLE, B., WILLIAMS, V. S. L., HANCOCK, T. D.(1997) An item response theory analysis of the Rosenberg Self-esteem scale. Personality and Social Psychology Bulletin
  10. PILÁRIK, Ľ. (2004) Analýza Rosenbergovej škály sebahodnotenia. In Poliaková, E., Šrámová, B., Selvek, P. (eds.) Zdravie, morálka a sebahodnotenie adolescentov, Zborník z konferencie, Nitra UKF
  11. JUDGE, T.A., BONO, J.E. (2001) Relationship of core self.evalutions traits – self-esteem, generalized self-efficacy, locus of control and amotional stability – with job satisfaction and job performance: A meta analysis. In Journal of applied Psychology
  12. FECKOVÁ, J., KOPANIČÁKOVÁ, M.(2015) Personality factors of job satisfaction. Individual and Society
Zobraziť viac zdrojov

Pridať komentár

Zadajte meno
Nesprávny email
Zadajte komentár