Strach z koronavírusu: Ako mu nepodľahnúť?

Po svete sa šíri niečo ešte nákazlivejšie, než je koronavírus Covid-19, a tým je strach z tejto zatiaľ stále pomerne neznámej hrozby. Dá sa s tým vôbec niečo robiť, ak pociťujete zvýšenú mieru stresu v súvislosti s hrozbou nákazy?

Keď sa na Slovensku potvrdila prítomnosť koronavírusu, málokoho táto informácia nechala chladným. Z epidemickej hrozby sa stala téma číslo jeden v médiách aj v bežných rozhovoroch ľudí. Začali sa zavádzať opatrenia, ktoré majú zabrániť rýchlemu rozšíreniu vírusu, no zároveň ovplyvňujú každodenné životy ľudí. Niet sa čo čudovať, že veľa ľudí sa v tejto situácii začalo báť a stresovať. 

Stres nás môže oslabiť

Strach je prirodzená ľudská emócia, ktorá spúšťa stresovú reakciu. Sme ostražití a pripravení reagovať na vzniknutú situáciu. Sú dve stratégie, ako organizmus na stres reaguje: boj a útek. Boj je spájaný s agresiou (hnevom), spôsobom, kedy sa rozhodneme bojovať so situáciou a prijmeme ju ako výzvu. Strach je spájaný s útekovými tendenciami, snahou vyhnúť sa podnetu či situácii. Nie vždy je to možné. V súvislosti s koronavírusom môže strach z ochorenia a o blízkych spôsobovať veľmi silné negatívne pocity, až úzkostné stavy. 

„Stres v prirodzenej podobe je nevyhnutný pre naše životy. Vďaka nemu dokážeme identifikovať nebezpečenstvo a vhodne naň reagovať. Určitá dávka aktivácie stresových hormónov má svoj význam aj pre správnu činnosť imunitného systému,‟ vysvetlil v rozhovore psychológ Karol Kováč z Inštitútu stresu. 

Horšie však je, keď nás strach prerastie v paniku. Silná emócia v tomto zmysle veľmi účinne potláča, blokuje racionálne a analytické myslenie. Pod jej vplyvom meníme názory, postoje, môžeme zažívať až paralyzujúce stavy a bezmocnosť. 

Nechceme odľahčovať ani bagatelizovať situáciu, v ktorej sa nachádzame. Naopak, chceme poukázať na to, prečo má pre každého z nás obrovský význam zachovať si čistú hlavu, nezahltenú silnými negatívnymi emóciami. 

„Dlhodobo prežívaný strach je spájaný so stresom, postupným vyčerpávaním energetických zásob, vitamínov a minerálov. Výsledkom je oslabovanie funkcionality a adaptability organizmu. Dochádza k výraznému poklesu činnosti imunitného systému, poklesu psychickej pohody a vyčerpaniu. V stave vyčerpania je komplikované mať emócie pod kontrolou, čo sa môže následne odzrkadľovať v nie úplne vhodnom spracovaní a vyhodnocovaní situácií, tvorbe úsudkov a postojov,‟ objasňuje Karol Kováč.

Druhým zásadným poznatkom vyplývajúcim z výskumných štúdií je, že dlhodobo prežívaný stres, navodzovaný silnými emóciami, zvyšuje zápalovosť organizmu. Oslabené telo je oveľa náchylnejšie na vírusové a zápalové ochorenia. 

Čo vyvoláva náš strach a ako neprepadnúť panike?

V našej mysli prebieha vždy rovnaký proces. Sme postavení pred nejakú situáciu a na základe nej si vytvárame myšlienku (postoj), ktorá vyvolá určitú emóciu, a to sa prejaví v našom správaní. To, ako uvažujeme o situáciách, má zásadný vplyv na naše prežívanie, psychickú pohodu, funkčnosť organizmu.

Nové a nepoznané vyvoláva vždy vyššiu mieru stresu, strachu a ostražitosti ako niečo dobre známe. Dobrý príkladom je chrípka. Pri funkčnej imunite je to nepríjemný, zvládnuteľný stav. Vo všeobecnosti je odporúčaný pokojový režim, aby telo malo priestor a čas vysporiadať sa s vírusovým ochorením. 

Koronavírus ešte stále nie je dostatočne prebádaný, neexistuje naňho vakcína, nefungujú naň antibiotiká a aj jeho príznaky sa podobajú na chrípku či iné pomerne bežné sezónne ochorenia. S určitostou vieme povedať, že medzi rizikové kategórie patria ľudia vyšších vekových kategórií a ľudia s oslabeným imunitným systémom.    

Pocit nedostatočnej kontroly nad situáciou vyvoláva neistotu. Koronavírus je niečo, čo zasiahlo mnohé krajiny nepripravené, zavedenie a dôsledné dodržiavanie opatrení prišlo neskoro. ¹ Obavy o vlastné zdravie, ako aj strach o svojich blízkych sú namieste. Z dát sa však vieme poučiť, disciplinovanosť v dodržiavaní nariadení viedla v každom regióne k stabilizácii situácie.   

Silný mediálny tlak podporuje negatívne vášne

V priebehu posledných dní vychádza k téme koronavírusu množstvo informácií a článkov o opatreniach, počtoch potenciálne infikovaných, vývoji ochorení v jednotlivých krajinách. V záplave obrovského množstva informácií sa človek môže strácať, nevie sa zorientovať, môže podliehať panike. Neustále chrlenie nových správ v médiách a na sociálnych sieťach nám non-stop pripomína situáciu. To ovplyvňuje naše vnímanie výšky pravdepodobnosti, že reálne nastane ² – v tomto prípade toho, že sa nakazíme. Štúdia o úlohe médií v šírení akútneho stresu v spojitosti s bombovým útokom na bostonskom maratóne ukázala, že opakované vystavenie množstvu mediálnych informácií môže spôsobiť ešte väčší stres než priamy stret s ich predmetom. ³

Emócie tiež ovplyvňujú naše vnímanie rizika, preto sa náhlej a neznámej hrozby s menšou pravdepodobnosťou, ako je napríklad takáto epidémia či teroristický útok, obávame viac ako pravdepodobnejšieho scenára, že ochorieme na chrípku alebo sa staneme účastníkmi dopravnej nehody.

Čo robiť, aby nás nezložil stres z koronavírusu?

Zvládať stres a strach z neznámej hrozby pomôže pocit, že máme situáciu aspoň trochu pod kontrolou. ⁴ Posilníte ho tým, že budete aktívne robiť kroky k ochrane svojho zdravia a pred rozširovaním epidémie. 

1. Dodržiavajte odporúčania a pokyny odborníkov a úradov 

Už ste to určite počuli tisíckrát, ale zopakujeme to ešte raz: Poriadne si umývajte ruky vodou a mydlom. Okrem toho dodržiavajte aj ďalšie hygienické odporúčania, ktoré by mali pomáhať pri ochrane pred nákazou či jej ďalším šírením. 

Rešpektujte pokyny úradov a rôzne obmedzenia, hoci vám môžu komplikovať život. Pri zvládaní epidémie nie je na mieste sebectvo a mali by sme byť ohľaduplní najmä voči ohrozenejším skupinám, ako sú napríklad starší ľudia. 

Jedinou cestou, ako mať situáciu pod kontrolou, je začať od seba. Prístup „mňa sa to netýka, ja nemusím nič‟ v súčasnosti nie je na mieste. Nedisciplinovanosť obyvateľov v niektorých štátoch viedla k exponencionálnemu nárastu infikovaných.

2. Vyberajte si vhodné zdroje informácií

Keď v týchto dňoch otvoríte Facebook, sociálna sieť na vás vychrlí neuveriteľné množstvo informácií o koronavíruse. Ich tón a zdroje veľmi závisia od toho, aký máte okruh priateľov a známych. Nie všetko, čo zdieľa napríklad vaša bývalá spolužiačka, musí byť dôveryhodné. Sledujte, odkiaľ informácie pochádzajú a či ide o spoľahlivé zdroje. 

Medzi takéto zdroje patrí stránka Úradu verejného zdravotníctva SR, spravodajské médiá, zdravotné poisťovne, zdravotnícke zariadenia, lekári, vedci a iní zdravotnícki profesionáli – ale len v prípade, že viete overiť, že informácie pochádzajú naozaj od nich. Klebety, ktoré niekto počul od bratranca sestry jeho kolegu, radšej berte s rezervou. 

Pre svoju psychickú pohodu však zvážte, koľko času trávite na internete a sociálnych sieťach a či to radšej neobmedzíte. Nenechajte sa strhnúť informačným prúdom a obmedzte čítanie správ na potrebné minimum.

Prečítajte si tipy, ako tráviť menej času na internete

3. Nešírte neoverené informácie a paniku na sociálnych sieťach

Na sociálnych sieťach sa informácie dokážu šíriť rýchlosťou blesku a, bohužiaľ, často aj falošné správy či hoaxy. Pri správach, ktoré nás vydesia, máme väčšiu chuť ich okamžite zdieľať a varovať tak aj našich priateľov. Treba však rozlišovať mýty a fakty.

Skúste sa však pred zdieľaním najskôr zastaviť a zvážiť, či ide naozaj o užitočnú informáciu z dôveryhodného zdroja, alebo či ďalším šírením neoverenej informácie iba prispejete k všeobecnej panike a strachu. 

4. Starajte sa o svoju imunitu

Zdravý človek so silnou imunitou má veľkú šancu, že mu koronavírus výraznejšie neublíži.

V tomto období treba teda pracovať na jej posilňovaní. Ako? Zdravým stravovaním s množstvom ovocia a zeleniny, vitamínmi, otužovaním sa studenou vodou. Nenechajte sa vyviesť z rovnováhy a nevzdávajte sa pohybu. Len vymeňte skupinové cvičenia či posilňovňu za cvičenie doma alebo pohyb vonku, napríklad beh alebo chôdzu.

Prečítajte si odporúčania, ako posilniť svoju imunitu

5. Buďte pripravení a ohľaduplní

Aj na prvý pohľad zdravý človek môže ako prenášač ochorenia ohroziť rizikovejšie skupiny, ako sú starší ľudia alebo ľudia s oslabenou imunitou a ďalšími ochoreniami. Netreba podceňovať zákazy a odporúčania úradov a v najbližšom období si odpustiť pohyb medzi väčším množstvom ľudí, ako aj cestovanie. 

K psychickej pohode vám môže pomôcť aj to, že sa na pobyt doma alebo prípadnú dvojtýždňovú karanténu v inom prostredí pripravíte. Neznamená to, že máte zbesilo nakupovať kilá múky a obiehať obchody. Ak už potrebujete ísť do obchodu, je lepšie spraviť si jeden väčší nákup trvanlivejších potravín, ako chodiť nakupovať denne. 

V neposlednom rade môže pomôcť aj podpora od najbližších – nebojte sa so svojím strachom zveriť niekomu, komu dôverujete a kto vám dokáže pomôcť upokojiť sa. 

Nedovoľte, aby strach ovplyvnil vaše racionálne rozhodovanie sa a nepodliehajte stresu, aby to v konečnom dôsledku nemalo ešte závažnejšie dôsledky ako samotný vírus.

Obsah na Akobuk.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje:

  1. Coronavirus: Why You Must Act Now
  2. Availability heuristic
  3. Media’s role in broadcasting acute stress following the Boston Marathon bombings
  4. A Mental Healthcare Model for Mass Trauma Survivors: Control-Focused Behavioral Treatment of Earthquake, War and Torture Trauma
0