Búra vzťahy i zdravie. Aké následky má trauma z detstva?

„Veď si to už ani nemôže pamätať,“ hovoríme často o negatívnych udalostiach z raných rokov. Pocity a traumu z detstva podceňujeme a berieme ako niečo, z čoho dieťa vyrastie. Opak je však pravdou. To, čo sa nám stalo v čase, keď sa naše telo a mozog vyvíjali, nás môže negatívne ovplyvňovať do konca života.

Trauma je stresujúca, desivá, skľučujúca, nebezpečná či život ohrozujúca udalosť. Môže ísť o ojedinelý incident, napríklad úmrtie rodiča, alebo aj trvať dlhšie ako zanedbávanie či šikana. Trauma spôsobuje fyzickú, emocionálnu a psychickú ujmu. Ak sa nám stala v detstve, máme tendenciu zatlačiť ju do úzadia. To však neznamená, že sa nestala. 

Niektorým ju nečakane vráti nejaký spúšťač – zvuk, pach, osoba, obraz, čokoľvek s traumou spojené. U iných sa skrýva za nenápadnými symptómami, ako sú nízke sebavedomie, problém nadväzovať vzťahy či výbuchy hnevu.5,6 

Aké následky zanecháva nespracovaná trauma z detstva? 

Síce sa hovorí, že deti sú odolné a rýchlo sa „oklepú“, no s malým človekom dokáže traumatická udalosť poriadne zamávať. Dokonca intenzívnejšie než s dospelým, pretože sa ešte vyvíja. Dospieva telo aj psychika dieťaťa, a tie trauma z detstva viacerými spôsobmi negatívne ovplyvní. 

1. Vznik nevhodných reakcií tela na stres či bolesť

Dieťa, ktoré vyrastá  v traumatickom prostredí, vo veľkom strachu a strese je neustále v režime „boj alebo útek“ a mechanizmy na zvládanie stresu sa nevyvinú normálne. V budúcnosti tak môže aj na menšie vystresovanie reagovať prehnane. Extrémne sa mu zrýchli dýchanie, objaví sa búšenie srdca alebo, naopak, sa od situácie úplne odpúta.1

Podobne vplýva trauma z detstva aj na iné systémy a reakcie. Výsledkom býva telesná dysregulácia. To je stav, keď telo nedostatočne alebo extrémne reaguje na zmyslové podnety. Prehnanú reakciu môže nečakane spustiť zvuk, pach, dotyk alebo svetlo.1,2

Zdroj: Bigstock

Nespracovaná trauma z detstva sa „zahráva“ aj s vnímaním bolesti. V ranom veku sa traumatizovaný človek môže sťažovať na (chronickú) bolesť, ktorá nemá žiadnu fyzickú príčinu. Druhý, hádam ešte nebezpečnejší extrém, je necitlivosť na bolesť. Ak ju nevnímame, či necítime, môžeme si veľmi ľahko ublížiť bez toho, aby sme o tom tušili.3 

2. Problémy s duševným zdravím 

Korene duševných problémov často vedú až k udalostiam, ktoré sa nám prihodili v ranom veku. Trauma z detstva sa tiež spája s vyšším rizikom, že sa prejaví nejaká duševná choroba. Národná zdravotná služba Spojeného kráľovstva zistila, že až jeden z troch novodiagnostikovaných stavov mentálneho zdravia u dospelých priamo súvisí s traumou z detstva.19

V tejto súvislosti zvykneme hovoriť o posttraumatickej stresovej poruche (PTSD). Jej prejavmi sú opätovné prežívanie udalosti cez záblesky z minulosti alebo nočné mory, úzkosť, hnev či depresia. PTSD sa však nerozvinie u každého traumatizovaného dieťaťa. Jedna zo štúdií, ktorá sa skúmaniu PTSD po traumatickom zážitku v detstve venovala, naznačila, že ju zažije 3 až 15 % dievčat a 1 až 6 % chlapcov.10,11,20

To však neznamená, že zvyšok je „v pohode“. Ľudí s traumou z detstva viac ohrozuje depresia a rôzne poruchy nálady. Výskum publikovaný v Psychiatric Times ukázal, že dospelí, ktorí v detstve zažili traumy, ako sú fyzické či sexuálne zneužívanie a domáce násilie rodičov, častejšie myslia na samovraždu, a aj sa o ňu pokúsia.8,12,13,21

Nevyhýbajú sa im ani problémy s úzkosťou a kontrolou hnevu. Medzi poruchy duševného zdravia, v ktorých má prsty trauma z detstva, patria i psychózy, hraničná porucha osobnosti či tzv. disociačné poruchy. Sú to stavy, keď strácame súvislosti medzi myšlienkami, spomienkami, okolím, činnosťami a identitou. Človek môže mať napríklad pocit, akoby bol vo sne alebo mimo svojho tela, a to, čo sa mu deje, len pozoruje z diaľky.1,8

3. Rozhádzaný emocionálny svet 

V detstve sa formuje aj emočný svet človeka. Od rodičov sa, predovšetkým pozorovaním, učíme, ako s emóciami pracovať. Lenže dieťa, ktoré vyrastá v nefunkčnom domove, kde prežíva traumy, vidí modely, ktoré len ťažko označíme za zdravé. 

tip na článok:

Muži neplačú, no mali by. Ako „vybudovať“ emočne silného chlapca

Duševné zdravie
Prečítať

Výsledkom je, že ľudia s traumou z detstva často nedokážu pomenovať, zdravo vyjadriť a zvládnuť svoje emócie. Niektorí ich v sebe potláčajú až do stavov úzkosti. Iní ich prejavujú až extrémnym spôsobom – hnevom a zvýšenou agresivitou. Ich reakcia na emocionálnu záťaž je veľmi nepredvídateľná, no silná a ťažko sa po „výbuchu“ upokoja.1,14,15

Nezriedka sa u nich rozvinú škodlivé mechanizmy zvládania emócií. Úľavu hľadajú v sebapoškodzovaní, siahajú po poháriku, cigarete a dokonca ilegálnych drogách. Výsledky viacerých štúdií ukázali, že pre obete traumy býva únikom aj rizikové správanie. Zvyknú viac striedať sexuálnych partnerov, pričom nepoužívajú ochranu, alebo si užívajú jazdu vysokou rýchlosťou.1,7, 1,14,15

4. Pokazené vzťahy 

Doma hľadáme i „návod“, ako by mali vyzerať vzťahy. V detstve vnímame, ako sa blízki správajú k nám aj jeden k druhému. Skúsenosti z prvých rokov života výrazne ovplyvnia našu schopnosť budovať si sociálne väzby. Všetko dobré aj zlé sa premietne do našich budúcich vzťahov s priateľmi, partnermi, kolegami a autoritami.1,7

Ak sú vzťahy doma nestabilné alebo nepredvídateľné, napríklad rodičia dávajú lásku podľa nálady, naučíme sa, že sa môžeme spoľahnúť len sami na seba. V prípade, že za traumou z detstva stojí blízky človek a jeho zanedbávanie a ubližovanie, buduje sa nedôvera. Dieťa nadobúda pocit, že mu každý chce len ublížiť.10, 14

Zdroj: Bigstock

To, ako sa k deťom najbližšie okolie správa, formuje aj ich vnímanie samých seba, ako veľmi sú hodné lásky a starostlivosti. Ak deti zanedbávame alebo podmieňujeme náklonnosť poslušnosťou, vypestujú si presvedčenie, že ich nemožno milovať a nie sú dosť dobré. Traumu z detstva si nesú po celý život v podobe nízkeho sebavedomia či pocitov smútku a osamelosti.7,1,6 

Sabotuje alebo plní každé prianie 

Traumatické udalosti a ich spomenuté následky vedú i k problémom vo vzťahoch. Ľudia s traumou z detstva si vytvárajú neisté väzby. Tieto väzby sa volajú dezorganizovaná (teda ani s niekým, ani bez neho), vyhýbavá a úzkostná. 

Človek, ktorý je vo vzťahoch vyhýbavý, má problém s intimitou a zraniteľnosťou. Bojí sa ukázať svetu svoje pravé ja, vyjadriť emócie, chyby a potreby. Tvári sa, že je silný a nikoho nepotrebuje. Nedovolí iným, aby sa dostali príliš blízko, pretože má strach, že ho aj tak opustia. Ak sa mu niekto predsa priblíži, má tendenciu sa stiahnuť, dokonca vzťah sabotovať.6,7,17,18

Druhým extrémom je úzkostlivý štýl nadväzovania vzťahov. Takýto človek sa veľmi bojí, že ho opustia. Vyžaduje neustále uisťovanie o láske a snaží sa za každú cenu k partnerovi (či kamarátke) pripútať. Zvykne sa z neho stať tzv. people pleaser.1,6,7

To je osoba, ktorá sa bojí povedať „nie“ a stanoviť si zdravé hranice. Trpí veľkou úzkosťou z toho, čo sa môže stať, ak sa nepostará o to, aby jeho okolie bolo šťastné. Svoje potreby a hodnoty pritom minimalizuje alebo zanedbáva až extrémnym a nezdravým spôsobom.17

5. Väčšie riziko fyzických zdravotných problémov 

Trauma z detstva ohrozuje i naše fyzické zdravie. Zvykne sa to diať cez problémy s psychikou, ktoré nespracované traumatické udalosti spôsobujú. Ak nás trápi duševné zdravie, menej sa o seba staráme, čím začína trpieť i naša celková kondícia, sme náchylnejší k nadváhe. V prípade, že tento stav pretrváva, môžeme si „vyrobiť“ dlhodobé zdravotné problémy.7

tip na článok:

Aj traumy sa dedia. Ako vychovať dieťa, ktoré neponesie vaše bremeno?

Duševné zdravie
Prečítať

Lenže štúdia ACE na 17000 účastníkoch ukázala, že aj u ľudí so zdravým životným štýlom sa v dospelosti objavilo vyššie riziko zdravotných problémov v dôsledku traumy z detstva. Trauma totiž spôsobuje stres, ktorý zvyšuje hladinu kortizolu (stresový hormón). Ak je zvýšená dlhodobo, môže negatívne vplývať na schopnosť správne absorbovať a využívať základné živiny. 

To vedie k zápalom a nerovnováham, ktoré narúšajú vývoj tela a mozgu. Zabraňujú, aby dorástli do svojho úplného potenciálu a neraz ich poškodzujú. Preto si s nespracovanou traumou z detstva spájame aj vyššie riziko celkom pestrej palety zdravotných problémov. Patria medzi ne choroby srdca, astma, cukrovka, mŕtvica, rakovina, ochorenia pečene alebo pľúc, autoimunitné ochorenia, zrýchlené starnutie tela a mozgu či chronické bolesti hlavy.7, 9

Snaha predísť im a zostať zdravý čo najdlhšie je výbornou motiváciou venovať pozornosť tomu, čo sa vám v ranom veku prihodilo. Ak si nedokážete poradiť sami, obráťte sa na odborníka, ktorý vám poradí, ako vyliečiť nespracovanú traumu z detstva. 

odporúčané články:

Pridať komentár

Zadajte meno
Nesprávny email
Zadajte komentár