Počet mladých ľudí s infarktom stúpa. Čo je za tým?

Srdcu škodíme stresom aj vlastnou pohodlnosťou 

Dáta Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že zo srdcovo-cievnych chorôb trápi Slovákov najviac vysoký krvný tlak a poruchy srdcového rytmu – arytmie. Srdce mnohých z nás bije príliš rýchlo alebo príliš pomaly, často nepravidelne. Z veľkej časti za to môže: 

• chronický stres, 
• sedavý spôsob života, 
• nevyvážená strava,
• nedostatok spánku, 
• fajčenie a vapovanie,
• nadmerné pitie alkoholu.

Hoci všetky spomínané faktory neškodia srdcu priamo, často vedú okrem vysokého krvného tlaku aj k cukrovke druhého typu či k obezite, ktoré už problémom sú. Ako zdôraznila kardiologička a prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anna Vachulová v rozhovore⁴, počet obéznych detí a mladých ľudí za posledné roky výrazne stúpol.^{1, 2, 3, 4} 

Život si skracujeme i nedodržiavaním liečby 

Medzi mladými ľuďmi je takisto „populárne“, že keď im vysoký krvný tlak diagnostikujú, neprikladajú mu dostatočnú váhu alebo ho neliečia. Kardiologička hovorí, že si často myslia, že keď majú málo rokov, nemôže sa im nič stať. Veľa z nich už po dvoch rokoch, niekedy aj skôr, svojvoľne stopne liečbu. Žijú v domnení, že ak nemajú výraznejšie príznaky, vysokého krvného tlaku sa zbavili. To však nemusí byť pravda.

Stres náš každodenný. Čo robí s naším srdcom? 

Krátkodobý stres či úzkostný stav nemusia automaticky viesť k problémom so srdcom. Aj keď sa vám môže zdať, že vám pri záchvate paniky srdce vyskočí z hrude, telo dokáže takéto výkyvy krvného tlaku zvládnuť. Dôležité je, aby po náročných situáciách prišlo uvoľnenie a hladina kortizolu, stresového hormónu, sa vrátila do normálu. Ak je dlhodobo zvýšená, prechádza krátkodobý stres do chronického a to už začína byť problém.

Chronický stres nás „odpája“ od nášho tela

Keď sme v chronickom strese, fungujeme na tzv. autopilota. Nad vodou nás drží adrenalín, vďaka ktorému dokážeme podávať zdanlivo stabilný výkon. No keď odoznie alebo si naše telo povie, že už stačí, objavia sa zdravotné problémy – najčastejšie vysoký krvný tlak.   

Jeho príznaky sme dovtedy vôbec nemuseli vnímať. Mohlo sa stať, že sme sa pre stres „odpojili“ od svojho tela – prestali sme ho počúvať. ^{4, 5}

V strese skôr siahame po alkohole

Vystresovaný človek skôr siahne aj po poháriku, aby aspoň na chvíľu „vypol“ hlavu a zbavil sa vnútorného napätia. I v médiách či na sociálnych sieťach sa alkohol prezentuje ako zaslúžená odmena po náročnom dni. Oveľa menej sa však hovorí o jeho negatívnych vplyvoch na naše zdravie. 

Pravidelné poháriky zvyšujú najmä krvný tlak, nadmerné pitie môže dokonca poškodiť fungovanie a štruktúru srdca bez toho, aby ste pociťovali nejaké príznaky. U závislých od alkoholu je nebezpečná hlavne alkoholická kardiomyopatia. 

Je to ochorenie, ktoré vzniká pri dlhodobom a nadmernom pití. Srdcový sval sa kvôli toxicite alkoholu poškodzuje a oslabuje. Postupne tak stráca schopnosť dostatočne pumpovať krv. Srdcové steny sa stenčujú a komory zväčšujú, čo môže viesť až k úplnému srdcovému zlyhaniu. ^{9, 10, 11}

Pitie nám tiež pridáva na váhe 

Pravidelné pitie môže viesť aj k ďalšiemu zdravotnému problému, ktorý zvyšuje riziko problémov so srdcom – k nadváhe či k obezite. Aj malé množstvo alkoholu má totiž vysokú kalorickú hodnotu. Ako zdôrazňuje v rozhovore nutričná terapeutka Judita Tkáčová, sú to nepotrebné a prázdne kalórie – nášmu telu nedajú žiadnu výživu.

Keď nemáte problém vypiť na posedenie viac pohárov vína, dávate si ich niekoľkokrát do týždňa a hýbete sa minimálne, kilá môžu ísť výrazne hore. A to aj v prípade, ak si myslíte, že sa inak stravujete zdravo.

Z fajčenia vám skôrnatejú cievy 

Kardiologička Vachulová upozorňuje, že opäť narastá aj počet fajčiarov. Fajčenie dostávajú späť do módy elektronické cigarety, ktoré majú lichotivý dizajn a dym z nich nesmrdí. Nie sú však o nič zdravšie a srdcu škodia rovnako ako klasické. 

Keď dlhodobo fajčíme, dokonca aj pasívne, zvyšuje sa nám riziko kôrnatenia ciev. Práve to je najčastejšou príčinou infarktu či mozgovej cievnej príhody. Ako ku kôrnateniu dôjde? Dlhodobé a tuhé fajčenie mení hladiny cholesterolu v tele. Najviac zvyšuje hladinu zlého cholesterolu (LDL) a znižuje hladinu toho dobrého (HDL). 

Pri kôrnatení ciev (ateroskleróze) sa tukové látky, teda zlý cholesterol, usádza na stenách ciev. Čím viac tuku sa usadí, tým je priestor na prietok krvi menší, až sa môže cieva úplne upchať. Srdce je potom málo prekrvené a dochádza k infarktu. Jeho riziko je u ľudí, ktorí vyfajčia minimálne krabičku denne, zvýšené až dvojnásobne. Ak infarkt prekonáte, no fajčiť neprestanete, vaše srdce sa už z ďalšieho infarktu nemusí vôbec spamätať. ^{6, 12, 4}

Čo s naším srdcom robí nedostatok spánku? 

Nespavosť či zlá kvalita spánku takisto vedú k zvýšenému riziku vysokého krvného tlaku. Ak navyše zaháňate únavu energetickými nápojmi, tiež dávate svojmu srdcu zabrať. Ak ich pijete vo veľkých množstvách, tvoria veľkú časť vášho pitného režimu, zvyšujete šancu, že vás postihne fibrilácia predsiení. Je to jedna z najčastejších arytmií – predsiene srdca pri nej bijú nepravidelne, často rýchlejšie a neúčinne. Krv v tejto časti srdca prúdi pomalšie a môže sa zrážať. Ak sa zrazenina vytvorí, môže putovať ďalej, mimo srdca.

Energetické nápoje narušujú aj tzv. prevodový systém srdca. Ten tvoria „elektrické drôtiky“,  ktoré vytvárajú impulzy, aby jednotlivé časti robili, čo mali – vytvárali sťahy, kontrakcie, v pravidelnom rytme. Ak máte problémy so srdcom, mali by ste sa energetickým nápojom úplne vyhnúť. ^{12, 13, 14, 15}

V kombinácii s alkoholom sú pre telo ešte rizikovejšie. Kardiologička Vachulová hovorí, že ak s ním „energeťák“ skombinuje človek, ktorý má nízku hladinu draslíka a nevie o tom, môže to mať fatálne následky. 

Energetické nápoje takisto dokážu maskovať sedatívny účinok alkoholu. Znamená to, že keď ich spolu zmixujeme, len ťažko zistíme, kedy už máme dosť. Za takýto účinok môže vysoká dávka kofeínu, ktorú obsahujú.Tá bráni ospalosti a malátnosti, ktoré alkohol vyvoláva. Oveľa skôr sa tak môže stať, že sa alkoholom až otrávime.